V rámci udeľovania ocenení ale zazneli aj kritické vyjadrenia na margo situácie v kultúrnej oblasti či personálnych zmien v STVR. Verejnoprávny vysielateľ následne informoval, že záznam neodvysiela, argumentoval práve vyjadrením osobných a politických názorov niektorých účinkujúcich. Flašíková v otvorenom liste umelcom napísala, že ako riaditeľka STVR vníma situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s podujatím Radio_Head Awards a reakciami naň, a považuje za dôležité poskytnúť k nej širší kontext.

„Na podujatie vyhradila STVR zo svojho rozpočtu 80 000 eur. Tento priestor vám bol verejnoprávnym médiom poskytnutý s cieľom prezentovať vašu umeleckú tvorbu a prínos pre kultúrnu scénu. Ako generálna riaditeľka však nemôžem akceptovať, aby boli platformy verejnoprávneho média využívané na politické prejavy. Na takéto diskusie máme v rámci vysielania vyhradené formáty a relácie, ktoré sú na to určené,” uvádza v otvorenom liste umelcom riaditeľka STVR. Flašíková dodala, že žijeme v citlivej spoločenskej dobe, vystúpenia takéhoto charakteru podľa jej názoru prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti a zvyšovaniu napätia. „Mojou zodpovednosťou je aj chrániť verejnoprávny priestor pred jeho zneužívaním na presadzovanie individuálnych názorov. Rovnako tento priestor nevyužívam ani ja sama na prezentovanie osobných postojov,” uviedla a opakovane zdôraznila, že pre umelcov to bola príležitosť predstaviť ich prácu.

„K vašim vyjadreniam smerom k STVR dodávam, že hodnotíte prostredie bez dostatočnej znalosti faktov. STVR z princípu nekomentovala individuálne pracovnoprávne vzťahy, avšak musím konštatovať, že niektoré verejné vyjadrenia nezodpovedajú skutočnému stavu vecí a som nútená túto zásadu porušiť,” napísala šéfka verejnoprávneho telerozhlasu. Ozrejmila, že vo viacerých prípadoch identifikovali súbeh pracovného pomeru s externými zmluvami, a to i v prípade poniektorých zamestnancov, ktorých mená sa opakovane objavovali vo verejnej diskusii. „Ako príklad uvediem medializovanú redaktorku, s ktorou sme sa napriek verejnej kritike STVR nedávno dohodli na pokračovaní dokumentárnej tvorby. Tento rozpor považujem za ťažko pochopiteľný – profesionálne aj ľudsky. Vnímam ho preto skôr v rovine politickej komunikácie,” skonštatovala Flašíková. Zdôraznila, že ak ide o politickú komunikáciu, musí jasne povedať, že na ňu nie je priestor v rámci podujatí podporených z verejných zdrojov. „Rozhodnutia, ktoré v tejto súvislosti prijímame, nie sú motivované obsahom jednotlivých názorov ani snahou obmedzovať verejnú diskusiu. Rešpektujem právo na osobný postoj aj pluralitu názorov,” podotkla a dodala, že platí, že vysielací priestor verejnoprávneho média má svoje jasne definované pravidlá. Flašíková vyhlásila, že je ich povinnosťou dbať na to, aby vysielaný obsah zodpovedal princípom nestrannosti, profesionality a aby jednotlivé programy zachovávali svoj pôvodný žánrový a obsahový rámec. Očakáva tiež, že všetci programoví pracovníci budú tieto štandardy dôsledne dodržiavať. Cieľom generálnej riaditeľka STVR podľa jej slov je, aby STVR ostala aj v tomto náročnom období stabilnou a dôveryhodnou inštitúciou, ktorá poskytuje kvalitný verejnoprávny obsah pre všetkých divákov a poslucháčov.

„Prajem vám veľa tvorivých úspechov v ďalšom pôsobení v audiovizuálnom priestore mimo našej inštitúcie. Som presvedčená, že skúsenosť mimo komfortnej zóny prinesie nové perspektívy. Verím v pokračovanie profesionálnej spolupráce medzi STVR a umeleckou obcou bez vyhrotených emócií a nepodložených tvrdení,” uzavrela Flašíková otvorený list.

Na Flašíkovej list zareagoval bývalý riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček. „Prečítal som si otvorený list generálnej riaditeľky STVR a nedá mi naň nereagovať. STVR nie je súkromná firma. Je to verejnoprávna inštitúcia financovaná z peňazí všetkých občanov. Preto považujem za neprimerané, ak jej šéfka odkazuje umelcom, aby si hľadali priestor „mimo našej inštitúcie“. To nie je „vaša“ inštitúcia. Je to priestor, ktorý patrí verejnosti vrátane týchto umelcov,” napísal na sociálnej sieti. Za zásadne nesprávny považuje i argument, že verejnoprávne médium nemá byť využívané na vyjadrenie osobných či spoločenských postojov. Rybníček zdôraznil, že umenie a kultúra nikdy neboli sterilné, ale reflektovali dobu, v ktorej vznikajú. „Ak ich začneme uzatvárať do „bezpečných rámcov“, prestanú byť živé a pravdivé,” podotkol. Zaspomínal si na časy, keď viedol verejnoprávnu televíziu a v istej chvíli zastavil odvysielanie dokumentu o židovskom pogrome v Topoľčanoch, v ktorom zaznela autentická výpoveď jedného z respondentov, ktorá bola hrubá, nenávistná a na hrane zákona, veta, ktorá hanobila skupiny obyvateľov na základe ich pôvodu a vyjadrovala voči nim otvorenú nenávisť. „Práve preto som mal pochybnosť, či jej odvysielanie nemôže byť považované za porušenie zákona. Dal som si to právne preveriť a dokonca som požiadal režiséra, či by túto konkrétnu vetu nebolo možné z dokumentu vystrihnúť. Odmietol, a trval na tom, že ide o autentickú súčasť výpovede, ktorá má v dokumente svoje miesto,” uviedol s tým, že v súčasnosti to považuje za svoju chybu a bol príliš opatrný.

„Ten dokument sa napokon odvysielal v pôvodnej podobe opakovane. A bolo to správne. Práve preto, že verejnoprávne médium nemá realitu upravovať tak, aby bola pohodlná. Má ju ukazovať takú, aká je, aj keď je nepríjemná, a vytvárať priestor na diskusiu. Presne to je jeho úloha,” doplnil Rybníček s tým, že preto dnes nerozumie argumentu, že verejnoprávny priestor treba chrániť pred názormi. Je toho názoru, že verejnoprávny priestor nemá byť chránený pred názorom, ale pred manipuláciou. Nesúhlasí ani s tvrdením, že takéto vystúpenia rozdeľujú spoločnosť. „Spoločnosť nerozdeľuje názor. Spoločnosť rozdeľuje snaha názor potláčať. Ak začneme určovať, čo ešte patrí do rámca a čo už nie, dostávame sa na veľmi tenký ľad. Lebo hranica sa bude vždy posúvať podľa toho, kto ju práve určuje,” uviedol. Vyjadril i obavy z ďalšieho vývoja v STVR. „Verejnoprávne médium má byť dostatočne silné na to, aby unieslo aj kritiku, aj nesúhlas, aj nepríjemné momenty. Nie ich vypínalo. Priať umelcom veľa úspechov mimo STVR je možno najúprimnejšia časť celého listu. Lebo presne vystihuje moment, keď sa verejnoprávna inštitúcia prestáva správať ako služba verejnosti a začína pôsobiť ako nástroj tých, ktorí si myslia, že ju vlastnia,” uzavrel Rybníček.