Kuznecov sa nenazdáva, že by členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii malo byť z dlhodobej perspektívy prekážkou pre rozvoj dvojstranných vzťahov medzi Ruskou federáciou a SR, lebo je hlboko presvedčený, že strategické partnerstvo medzi RF a EÚ a medzi RF a NATO nemá alternatívu. “V Európe si jednotlivé krajiny skôr či neskôr uvedomia, že potrebujú nadväzovať vzťahy s Ruskom. Pokiaľ ide o budúcnosť, áno, Slovensko je členom EÚ a členom NATO, Slovensko uskutočňuje spoločnú politiku EÚ a NATO. Lenže spoločná politika EÚ a NATO sa dá robiť dvoma spôsobmi. Spoločná politika EÚ a NATO sa voči Rusku dá robiť pomerne nepriateľsky, ako to robia niektoré európske krajiny, ale možno ju robiť konštruktívne, s dobrými úmyslami, majúc na zreteli nadväzovanie strategického partnerstva medzi tými organizáciami a Ruskom. Zdá sa mi, že Slovensko patrí do skupiny krajín EÚ a NATO, ktoré uskutočňujú práve konštruktívnu líniu vo vzťahu k Rusku a plniac si členské povinnosti v rámci tých organizácií Slovensko berie na vedomie aj záujmy Ruska”.

Na rusko-slovenské vzťahy v budúcnosti sa diplomat pozerá s veľkým optimizmom. “Lebo nás mnohé spája a prakticky niet ničoho takého, čo by nás principiálne rozdeľovalo. Spájajú nás naše spoločné kultúrno-historické tradície, jazyková blízkosť, spoločný boj proti fašizmu v rokoch druhej svetovej vojny, naše krajiny majú mnoho spoločných záujmov v obchodnej, ekonomickej, energetickej oblasti, v oblasti rozvoja vedecko-technickej spolupráce, medzi nami neexistujú nijaké nedorozumenia či sporné otázky z nedávnej minulosti, ako ich má Rusko s niektorými vašimi susedmi. No a hlavný potenciál našej úspešnej spoločnej dvojstrannej spolupráce je vzájomná sympatia národov oboch našich krajín. Preto vidím veľmi dobrú perspektívu, potenciál do budúcnosti pre rozvoj vzájomne prospešnej spolupráce v rôznych oblastiach,” povedal.

Podľa veľvyslanca sa za minulé roky podarilo pohnúť z mŕtveho bodu v niektorých oblastiach, napríklad sa zvýšil počet ruských turistov na Slovensku. “V štádiu rozpracovania je medzivládna dohoda medzi našimi krajinami o vytvorení bilingválnych škôl s vyučovaním ruského jazyka na Slovensku, za minulé roky sa vykonal veľký kus práce v oblasti vojensko-pamiatkovej činnosti, podarilo sa obnoviť a opraviť mnoho pamätníkov a hrobov, pomaličky sa darí pritiahnuť ruské investície na Slovensko,” uviedol.

“Môžem konštatovať, že situácia na Slovensku so zabezpečením práv národnostných menšín zodpovedá všetkým svetovým štandardom, týka sa to všetkých menšín vrátane rusky hovoriacej menšiny. Nepochybne, vždy budú nespokojní ľudia, takí, ktorí si myslia, že by bolo dobré venovať viac pozornosti ich problémom, starostiam, ale celkovo sa mi zdá, že Slovensko venuje veľkú pozornosť aj nemalé prostriedky. Často rozprávam s predstaviteľmi ruskej národnostnej menšiny na Slovensku, pomerne aktívne fungujú rôzne organizácie, napríklad Zväz Rusov na Slovensku”, pokračoval. Od predstaviteľov Zväzu Rusov na Slovensku a Rusov žijúcich dlhé roky na Slovensku nepočul nijaké výhrady na adresu orgánov moci, vyzdvihol Kuznecov. “Mám to s čím porovnávať, niekoľko rokov som sa danej problematike venoval a pracoval v pobaltských štátoch a viem, aká je situácia s ruskou národnostnou menšinou v Estónsku, Lotyšsku,” zdôraznil. Podľa Kuznecova je na Slovensku “dobrá situácia”. Rusi, ktorí sa dostali na slovenské územie po prvej vlne emigrácie po prvej svetovej vojne, sa tu ocitli hrou osudu, ale našli tu druhú vlasť, ktorá ich prijala. Rusi, ktorí sem prišli, sa stali prínosom pre rozvoj slovenskej krajiny, dodal.

Veľvyslanec Kuznecov sa vracia do Moskvy trochu s pocitom smútku, lebo nepochybne tu prežil štyri roky, získal mnohých priateľov, známych. “A zároveň mám aj pocit hlbokej spokojnosti, že mi osud daroval možnosť zoznámiť sa s vašou prekrásnou krajinou, pozoruhodnými ľuďmi. Naozaj, za štyri roky som mal možnosť veľa po Slovensku cestovať, navštíviť mnohé mestá, dediny, stretávať sa s ľuďmi a všade som sa stretával s dobrými, kladnými, žičlivými postojmi k veľvyslancovi RF, k našej krajine, k ruskému národu. Nádherná krajina, ľudia, príroda, historické pamätihodnosti, a som veľmi rád, že štyri roky som strávil na Slovensku,” uzavrel veľvyslanec.

Pavel Maratovič Kuznecov ukončil v roku 1980 štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Od toho roku pôsobí v diplomatických službách, ovláda angličtinu a fínčinu. Pôsobil na Veľvyslanectve ZSSR, resp. Ruska vo Fínsku – v rokoch 1980-1985 a 1991-1996, v rokoch 1999-2004 pracoval ako radca-vyslanec na Veľvyslanectve Ruska v Estónsku, v rokoch 2004-2006 ako námestník riaditeľa Odboru zahraničnopolitického plánovania, kde sa venoval pôsobeniu Ruska v G8. Od mája 2010 do konca júna 2014 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku.

jf