Bratislava 15. júla (TASR) – Stavovská organizácia autorizovaných architektov Slovenská komora architektov (SKA) zverejnila nominácie výročnej súťaže CE·ZA·AR 2012. O troch najpozoruhodnejších stavbách v šiestich typologických kategóriách zo 76 prihlásených diel rozhodla v tajnom hlasovaní sedemčlenná medzinárodná porota vedená holandským architektom Johnom B. W. Boschom.
Medzi rodinnými domami sa o toto prestížne ocenenie uchádzajú novostavby v Bratislave, Košiciach a Senci, v kategórii bytové domy objekty v Bojniciach, Trnave a Bratislave. Z občianskych a priemyselných budov sú nominované Dom smútku v obci Uhorské, administratívna budova GasOil Engineering v Spišskej Teplici a polyfunkčná budova Westend Square v Bratislave. Víťaz kategórie rekonštrukcia a obnova budov bude z trojice Komplexná pamiatková obnova kaštieľa Oponice, Zastrešenie átria a rekonštrukcia fasády Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v rovnakom meste Rekonštrukcia komplexu budov Starej radnice a Apponyiho paláca, 2. etapa. Z interiérov porotu najviac zaujalo vybavenie stavieb Kilowatt v Trnave, White Tree – Loft v bratislavskom River Parku a ateliéru Gutgut v Bratislave. Medzi exteriérovými stavbami sú nominované Unimo v kameňolome Detva a dve bratislavské – Letný pavilón na nádvorí Slovenskej národnej galérie a Hromadná garáž na Mudroňovej ulici.
Úlohou súťaže CE·ZA·AR je zdôrazniť kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov a najmä kultivovať verejné povedomie o architektúre ako takej i kvalitách budovaného životného prostredia. Z tohto dôvodu vkladá SKA veľa úsilia do organizácie i propagácie súťaže. Desať predchádzajúcich ročníkov je dôkazom dôležitosti odbornej aj laickej reflexie architektúry.
Súťaž nastavuje slovenskej architektúre zrkadlo pod iným uhlom a sumarizuje vynikajúci profesionálny výkon architektov v širšom typologickom spektre. Porota sa zhodla na tom, že podobne ako predchádzajúce ročníky aj tento priniesol nominácie excelentných diel najmä v oblasti privátnej klientely. V porovnaní s nimi má však slovenská architektúra aj svoje rezervy, a to najmä v oblasti kvality spracovania verejného priestoru či v prípade verejných zákaziek.