Bratislava 10. októbra (HSP/foto:kuby.sk)
V mene žien proti ženskosti. A naopak
Po búrlivom období žien v zajatí potratov a rozvodov vstupujeme do novej kultúrnej fázy. Ide o boj proti sexuálnej identite. Začalo sa takzvanou gender ideológiou, podľa ktorej sa nerodíme ako muži a ženy, ale sa nimi stávame. Prirodzenosť je podľa nej len dcérou kultúry a preto je možné ju modifikovať podľa potrieb a potešenia. Biologické pohlavie postupne mizne, aby dalo miesto rodu. Podľa Austrálskej komisie pre ľudské práva už máme 23 rodov: muži, ženy, homosexuáli, bisexuáli, transgender, trans, transsexuáli, intersex, androgýni, agender, crossdresser, drag king, drag queen, genderfluid, genderqueer, intergender, neutrois, pansexuál, pan gender, third gender, third sex, sistergirl a brotherboy.
Dôsledky tohto chaosu musel napokon reflektovať aj austrálsky odvolávací súd v Novom Walese, keď ako prvý právne uznal nové pohlavie pre tých, ktorí sa už nevedia identifikovať ani so ženou ani s mužom. Pre „neutrá“ ponúkol v dokumentoch novú kolonku, a to „nešpecifikované“.
Rodová ideológia kričí po právach žien, žiada ich väčšie presadzovanie vo vede a výskume, v politike a inde, žiada oslobodenie z „okov materstva“ a manželstva a tým samu seba dostala do úzkych. Objavili sa totiž emancipované ženy ako Marguerite Peeters, Dale O’Laeary, Naomi Wolf, Gabriele Kuby a iné, ktoré bijú na poplach a snažia sa upozorniť štáty, v ktorých ešte vždy matkou je žena a otcom muž, na nebezpečné dôsledky gender ideológie v západných krajinách. Jedna z nich, Gabriele Kuby, v týchto dňoch absolvuje svoje turné aj na Slovensku a predstavuje svoju publikáciu pod názvom Globálna sexuálna revolúcia. Je v hojnej miere napádaná a kritizovaná Oľgou Pietruchovou a ďalšími liberálnymi a sexuálnymi extrémistami.
Kuby upozorňuje na štátom centralizovanú sexualizáciu a jej uplatňovanie už od najútlejšieho veku
Gabriele Kuby upozorňuje na nebezpečenstvo zákonov alebo rôznych dektrétov, ktoré de facto popierajú akékoľvek prirodzené okolnosti a dokonca ich prehlasujú za spoločensky nebezpečné. Vysvetľuje, že vlády presadzovaním kompetencií výchovy dieťaťa na štát ignorujú vedecké poznatky. Rôzne vlády pod pojmami „rovnosť príležitostí“, „gender mainstreaming“, alebo hlasom rôznych výborov pre gender ponúkajú riešenia, ktoré nič nevyriešia, ale presadia svoju agendu. Ukázalo sa totiž, že bežným ľuďom nič nehovoriace dokumenty a stratégie uplatňujúce na pohľad neškodné príncípy rovnosti, nediskriminácie a iných, neorientujú politiku na pomoc rodine, boj proti narastajúcej chudobe; nehľadia na telesné a duševné zdravie detí a dospievajúcich, ale len na uplatňovanie Gender mainstreaming-u.
Kuby upozorňuje, že jestvujú tendencie zrušiť rozdiely medzi mužským a ženským pohlavím a nastoliť homosexualitu ako normu. Lesbický, homosexuálny a transsexuálny životný štýl sa chce dať na roveň spolužitia medzi mužom a ženou. Táto nová ideológia sa v západných spoločnostiach už potichu stala realitou každodenného života práve vďaka kompetenciám, ktoré má politický aparát. Všetko sa to udialo bez akejkoľvek verejnej diskusie na túto tému. Mnohým politikom ani nie je jasné, o čo pri gender problematike ide. Stávajú sa len malými postavičkami, ktoré sú riadené medzirezortnými orgánmi (u nás táto komunikácia prebieha cez Výbor pre rodovú rovnosť, ktorý spadá pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny).
Brožúry o sexuálnej stimulácii maloletých „zdarma“
Gender ideológovia tvrdia, že roly muža a ženy v spoločnosti nie sú nijak podmienené biologicky ale len spoločnosťou a kultúrou. Podľa toho sa teda môžu hocikedy meniť. Pred očami sa nám črtá sociálne inžinierstvo, ktoré chce vytvoriť nového človeka, pohlavne zameniteľného. Kvôli tomu je treba zasiahnuť čo najskôr – v detskom veku a to prostredníctvom predčasnej sexualizácie. Kuby upozorňuje, že v Nemecku sa už distribujú zdarma kontroverzné brožúrky pre rodičov, učiteľov, vychovávateľov, do škôl a žiakom. Ako príklad jedna z nich: „Poradca rodičov pre detskú sexuálnu výchovu od 1-3 rokov“ – vyzýva matky a otcov, aby striedali „nevyhnutné s príjemným – šteklením, hladením a bozkávajúc deti na miestach, kde ich umývate.“ (…) „Je to len znak zdravého vývoja Vášho dieťaťa, ak sa vie samo priviesť k uspokojeniu svojho libida“ (s. 25). Ak dievčatá (vo veku 1-3 rokov!) majú tendencie čoraz viac používať isté predmety, nemalo by sa to využívať ako zámienka brániť im masturbovať (s. 25). Tvorca brožúrky bude „rád, ak otcovia, babky, ujovia či opatrovateľky sa pozrú na informácie ako sa môžu aj oni stimulovať – nech brožúrka slúži všetkým!“ (s. 13). (Brožúra sa v origináli volá “Ratgeber fuer Eltern zur kindlichen Sexualerziehung vom 1. bis zum 3. Lebensjahr).
Keď sa posunieme vo vzdelávaní ďalej, v škôlkach si deti spievajú piesne so slovami ako: „Keď hľadím na svoje telo a dotýkam sa ho, stále objavím niečo, čo mi patrí… máme vagínu, lebo sme dievčatká. Nachádza sa pod bruškom, medzi nohami. Neslúži len na močenie a keď sa jej dotýkam, tak ma príjemne šteklí. Môžeš povedať „nie“, môžeš povedať „áno“, môžeš povedať „stop“ alebo „ešte“, „toto sa mi nepáči“, „toto mi je príjemné“, „pokračuj ešte“. ”
Škola: Vo veku 9 rokov začínajú „hodiny prevencie“ nazývané sexuológia. Pretože prichádzajú do veku, kedy detské hry môžu mať „veľmi neželané dôsledky“: tehotenstvo. Deti v deviatich rokoch sa v školách učia, ako nasadiť kondóm na plastický penis. V brožúrke „dievčenské záležitosti“ čítame: “Tak ako je veľa ľudí zvedavých na tému o sexe, mnohí sa tiež pýtajú, ako to robia lesbické ženy v posteli (alebo inde). Keď chodia dievčatá s dievčatami, nie je to iné ako u ostatných párov: robia všetko, na čo majú chuť. Môžu sa bozkávať, dotýkať, s jazykom alebo prstami. Tak ako sex medzi mužom a ženou závisí od fantázie, skúsenosti a vzájomnej dôvery, kam sú schopní obaja zájsť. Možno si poviete, lesby aspoň nemajú problém s AIDS. Áno, a dokonca nemusia ani myslieť na neželané tehotenstvo.“
Od veku 10 rokov začínajú na školách iniciatívy propagandy a výchovy k homosexualite (presnejšie lesbické, homosexuálne, bi a trans). V 198-stranovej brožúre pre stredné školy pod názvom „Spôsoby spolužitia homosexuálov a lesieb“ sa okrem iného ponúkajú nasledovné modelové úlohy: ”Sedíš v bare pre homosexuálov a dnes by si aj mal chuť na pekného muža v tvojej posteli. Jeden taký práve vchádza do baru. Ako sa v tejto situácii zachováš?; Ty si Peter a máš 29 rokov. Chceš vzťah s tvojim priateľom Kemalom zaregistrovať ako životný zväzok. Dnes to chcete povedať jeho mame; Si Evelyn Meier, a máš 19 rokov. Chceš vzťah s tvojou priateľkou Katrin zaregistrovať ako životný zväzok. Dnes pôjdete za protestantskou pastorkou, pani Schulz, lebo sa chciete vziať v kostole.“
Kuby upozorňuje, že takéto vzdelávania ohrozuje autoritu rodičov. Zvádza deti a dospievajúcu mládež k sexu zredukovanému len na uspokojenie libida a bez akýchkoľvek hlbších zväzkov, ktoré by viedli k manželstvu. Neprestajne sa im predkladajú rôzne formy sexuálnych praktík a homosexuálne, lesbické, bisexuálne, transsexuálne dávajú na roveň heterosexuálnych. Deti a mládež od 9 rokov sú vraj takto v škole formovaní ako „experti prevencie“. Potrat sa im ponúka ako nevinná možnosť slobodného rozhodnutia.
Kuby vyzýva, aby sa Európania konečne zobudili. Hostia ju na mnohých medzinárodných konferenciách a besedách, kde sa gender prehodnocuje čoraz viac. Dnes so svojou prezentáciou vystúpi v Ružomberku a v Košiciach.
mk
.JPG)
