Môj profil 
Predplatné
Kuba predkladá Valnému zhromaždeniu OSN rezolúciu vyzývajúcu na zrušenie amerického embarga už po 26. raz. Vlaňajší návrh prijalo Valné zhromaždenie OSN jasnou väčšinou 191 zo 193 hlasov. Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré rezolúciu podporilo. Proti návrhu hlasovali iba USA a Izrael. Rok predtým, ešte za administratívy prezidenta Baracka Obamu, pod ktorým došlo k uvoľneniu vzťahov medzi Washingtonom a Havanou, sa USA spolu s Izraelom hlasovania zdržali. Proti návrhu vtedy po prvý raz nebola žiadna krajina.
Kubánska veľvyslankyňa na tlačovej konferencii pripomenula, že americké embargo voči jej krajine sa od vlaňajšieho hlasovania sprísnilo. Nové opatrenia ešte viac obmedzili možnosti amerických občanov cestovať na Kubu, pričom na čiernu listinu sa dostalo 179 kubánskych spoločností a inštitúcií, s ktorými majú Američania zákaz obchodovať. Tieto kroky podľa Pitovej-Montesovej poškodzujú okrem kubánskeho štátneho sektora aj súkromnú sféru a tiež ekonomické vzťahy s tretími krajinami. To sa týka okrem iného sťaženého prístupu kubánskych firiem a bánk k úverom zo zahraničia.
“Sprísnenie embarga voči Kube sprevádza agresívna, zastrašujúca a neúctivá rétorika najvyšších predstaviteľov americkej vlády. To posilňuje nedôveru a neistotu amerických finančných inštitúcií, firiem a dodávateľov. Majú reálne obavy, že by mohli byť za vzťahy s Kubou potrestané,” uviedla Pitová-Montesová a zdôraznila, že zrušenie embarga si vo veľkej miere želajú aj samotní občania USA, predovšetkým tamojší Kubánci.
Celkové ekonomické straty vyplývajúce zo šesť desaťročí trvajúceho amerického embarga dosahujú v dnešných cenách vyše 134,5 miliardy dolárov. Škoda, ktorú utrpela Kuba od jari 2017 do jari 2018, presahuje 4,3 miliardy dolárov, zdôraznila veľvyslankyňa a dodala, že ide o “najnespravodlivejší, najostrejší a najrozsiahlejší systém jednostranných sankcií, aký bol kedy zavedený voči jednej krajine”. Podľa veľvyslankyne možno dokonca americké embargo považovať za “akt genocídy”, ako ho definuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1948. Embargo totiž okrem iného spôsobuje, že Kuba nemôže dovážať lieky a zdravotnícky materiál zo Spojených štátov a musí ich importovať zo vzdialených krajín, napríklad z Číny, čo stojí čas i peniaze, upozornila veľvyslankyňa.
Washington a Havana prerušili vzájomné vzťahy v roku 1961, keď sa k moci na Kube dostal Fidel Castro, ktorý v krajine nastolil komunistickú vládu. Veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová pred vlaňajším hlasovaním vo Valnom zhromaždení OSN avizovala, že Spojené štáty budú proti rezolúcii o embargu dovtedy, “kým budú Kubánci pripravovaní o svoje ľudské práva a základné slobody”.
