Kto môže zastaviť to šialenstvo? Kto jediný má v rukách záchrannú brzdu?

Washington 19. apríla 2023 (HSP/Foto:Facebook)

Existuje vôbec ešte niečo, čo by uvarenou verejnosťou otriaslo natoľko, že by začala konať? Sme práve v polčase bláznivého bezvládia, ktoré tie najhoršie politické sily zneužívajú na svoje protislovenské ciele. Kto vôbec má šancu s tým niečo robiť?

Jeffrey Sachs, jeden z najuznávanejších svetových ekonómov, doma v USA môže slobodne šíriť svoje názory, ale na Slovensku ho mainstream zjavne považuje za „dezoláta“. Rozhovor s ním televízia s celoštátnou pôsobnosťou najprv skúšala ukrývať a hoci neskôr ho do archívu zaradila, keďže zistila, že to by bol ešte väčší škandál, odniesla si to redaktorka, ktorá bola kvôli tomu „odídená“.

Tá istá televízia prerušila vysielanie dôležitej tlačovej konferencie najsilnejšei opozičnej politickej strany práve v sekunde, keď sa k slovu dostal podpredseda tejto strany, ktorý je známym kritikom mainstreamu. Aj to je nepochybne iba náhoda.

Prezidentka oficiálne stále ešte suverénneho, zvrchovaného štátu Slovenská republika vodí štátne návštevy do baru Tepláreň, lebo tam sa asi udialo to najdôležitejšie, čo na Slovensku stojí za pozornosť. A keď bola za to kritizovaná, tak zaujala svoju zvyčajnú polohu: „za to ja nemôžem“. Vraj ona nemá dosah na to, kam zahraničné návštevy chcú pri svojich návštevách Slovenska chodiť…

Toto pobúrilo publicistu Eduarda Chmelára, ktorý k tomuto naozaj trápnemu klamstvu uviedol: „Žiadna, opakujem, žiadna štátna návšteva neprebieha tak, že hosť si nadiktuje, čo by chcel vidieť. Program sa vytvára na základe vzájomnej dohody, pričom prijímaná strana spravidla rešpektuje, že hostiteľská krajina má záujem na tom, aby hosť navštívil a videl niektoré miesta, ktoré sú pre ňu dôležité.“ V prípade pani prezidentky však nevylučujeme, že hovorí pravdu. Vieme si totiž predstaviť, že keď prídu páni zo Západu, chodia kam oni chcú a naša strana chodí s nimi len ako taký psíček.

Dnes na Slovensko prichádza prezident západnej veľmoci, ktorá má svojich vojakov na našom území. Pôjde ich tam pozdraviť. Je to celkom iná situácia ako pred 80 rokmi, keď sme tu tiež mali vojakov západnej veľmoci a tiež sa z toho naša vrchnosť povinne tešila. Vieme ako dopadla, ale táto dnešná určite dopadne úplne inak.

Európska únia nás straší, že Slovensko si nesmie dovoliť svojvoľne zakazovať dovoz jedovatého ukrajinského obilia. Že na to nemáme kompetencie. A vraj by to „spôsobilo chaos“. A komu sa pri čítaní či počúvaní o takejto nehoráznosti má chuť niečo roztrieskať, tak je podľa oficiálnych miest „málo európsky“. Správny Európan by totiž o bruselskom príkaze nikdy nezapochyboval a než spôsobiť chaos, to by sa radšej otrávil ukrajinskou „mňamkou“.

Vláda rozhodla, že návrhy zákonov už bude možné pripomienkovať iba na vládnom portáli Slov-Lex. Z rôznych strán sa ozývajú hlasy, že ide o obmedzovanie demokracie, lenže povedzte, načo by zákony pripomienkoval niekto, kto nemá internet alebo z iného dôvodu nemôže pracovať s portálom Slov-Lex? Samozrejme iné je to s právom hodiť do volebnej urny lístok s menami neznámych ľudí, to musí mať každý analfabet, ináč tú demokraciu nevybudujeme.

V Amerike sa prepadlo parkovisko, zahynul tam človek, všetky televízne stanice o tom obšírne informujú. O najkrvavejšej vojne posledného roka, oveľa krvavejšej ako tá ukrajinská, ktorá prebieha už tri roky v Etiópii, je v médiách úplné ticho, hoci tam zahynulo možno až 600 tisíc ľudí.

Zato ktorékoľvek médium otvoríte, všade vidíte Zelenského a politrukov, ktorí hovoria o potrebe čoraz väčšej vojenskej pomoci Ukrajine. Naša dočasne poverená vláda, ktorá nemá legitimitu normálne zvolenej vlády, odovzdala naše vojenské letectvo cudzincom, ale vraj to nie je nič neobyčajné ani protiústavné. Skrátka normálka.

A takto by sme mohli pokračovať. Človeku napadne otázka, či vôbec ešte existuje niečo, čo by ľuďmi otriaslo a povedali si „tak dosť, toto už je príliš absurdné, toto už je za čiarou“.

Žiaľ, zdá sa, že ešte pol roka budeme musieť vydržať fungovať v nezmenenom režime. Ľudia s legitimitou, o ktorej je možné s úspechom polemizovať, majú ešte na pol roka bianko šek na vynášanie rôznych šialených rozhodnutí v našom mene. Oni vedia, že im ide o všetko, a preto už nebudú mať žiadne zábrany staviť všetko na jednu kartu. Z ich koalície zostali len trosky: OĽaNO a Za ľudí už v podstate neexistujú, názorovo nejednotná je aj SaS, kam sa uchýlili všetky „pravoverne euroatlantické“ potkany, ktoré utiekli z potopenej koaličnej lode.

Jediný, kto teraz môže brzdiť to šialenstvo, je Boris Kollár a Sme rodina. Pri pohľade na rozloženie politických síl by mohol vziať rozum do hrsti a zvážiť, či mu stojí za to zostať sedieť v Hegero-Matovičovom vláčiku, ktorý sa nezadržateľne rúti do pekla.