Kyjev 28. novembra 2018 (HSP/Foto:Facebook)

Ukrajina prežíva jedno z najhorších období vo svojej histórii. Možno najhoršie. Krajina je fakticky na pokraji priepasti

Mnohí z tejto katastrofy obviňujú súčasného prezidenta Petra Porošenka a hovoria, že sa mu nič nepodarilo a nedodržal svoje sľuby. Ale mýlia sa. Petro Porošenko zrealizoval takmer všetko, čo naplánoval. Takmer všetko.

Udalosti posledných dní nasvedčujú tomu, že prezident Porošenko pokračuje vo svojej „spanilej jazde“. Ak si niekto myslí, že kolízia ruských a ukrajinských lodí v Azovskom mori aspoň trochu nezávisela od Petra Porošenka, určite sa mýli. Porošenkovi sa vydarili takmer všetky jeho plány a zámery, nebezpečné divadlo v Azovskom mori nevynímajúc.

Pre objektivitu, je treba uznať, že niečo sa mu predsalen nepodarilo. Nestabilizoval situáciu v krajine, nenapravil hospodársku krízu, ktorá sa ešte prehĺbila, nevytvoril sľubovanú najmocnejšiu armádu v Európe, nezjednotil obyvateľstvo, nezabránil tomu, že mnohí utekajú z krajiny a Ukrajina vymiera, prehral boj s korupciou a pod. Nevyšlo mu ešte zopár podobných „maličkostí“, ale na druhej strane mnohé svoje plány predsa zrealizoval.

Prečo by sme hovorili o smutnom, teda o tom, čo sa nepodarilo prezidentovi Porošenkovi? Radšej sa sústreďme na niečo veselšie, na to, čo sa mu podarilo, čo dokázal urobiť, aké plány zrealizoval.

Bezpochyby jedným z hlavných „úspechov“ ukrajinského prezidenta je pokračujúca občianska vojna na Donbase, ktorú Petro Porošenko síce úspešne premenoval z Protiteroristickej operácie na Operáciu spojených síl, ale jej zmysel, podstatu a priebeh to vôbec nezmenilo a nijako neovplyvnilo. A krvavý konflikt na Donbase pokračuje už piaty rok. Toto sa Petrovi Porošenkovi určite vydarilo.

Že to nie je jeho zásluha? V mnohom určite je. Keď hlava štátu neustále hovorí o návrate, teda násilnom pričlenení Donbasu a Krymu späť k Ukrajine, kto viac ovplyvňuje situáciu na fronte, ak nie najvyšší predstaviteľ krajiny a najvyšší veliteľ? Darmo, že všetky domáce prieskumy verejnej mienky svedčia o tom, že vyše 70 percent Ukrajincov sú radikálne proti pokračovaniu vojny na Donbase, podstatné je to, čo chce prezident a aké svoje plány realizuje. Tak v realizácii tohto „projektu“ je Porošenko zjavne úspešný a tu sa mu darí.

Taktiež sa mu darí „novelizovať“ hospodársku a sociálnu situáciu v krajine. Dokázal niečo neuveriteľné – dokázal to, čo nesplnil náš slovenský stratég, privatizér a budovateľ Mikuláš Dzurinda. Porošenko zabezpečil Ukrajincom dvojnásobné platy, ktoré sľuboval Dzurinda – síce ten to sľuboval Slovákom… Ale Porošenko to predsa len dokázal! Je to čistá pravda, žiadne žarty: v priebehu posledných 5 rokov priemerná mzda na Ukrajine narástla dvojnásobne.

Hoci naplnil svoj prísľub, dvojnásobný plat má svoj háčik. Súbežne s platmi (Dzurindovými dvojnásobnými) sa totiž trojnásobne prepadla hrivna voči euru a doláru. Preto keď pred 5 rokmi priemerná mzda na Ukrajine dosahovala v prepočte na eurá takmer 430 eur, v súčasnosti je to len približne 290 eur.

Hlavné je, že sa platy podarilo zdvojnásobiť…

Ďalej platby za komunálne a lekárske služby, ceny mestskej a medzimestskej dopravy, ako aj drvivej väčšiny potravín vzrástli o 300 – 500 – 700 percent. Porošenko poslušne plní rozkazy Medzinárodného menového fondu a niekoľkonásobne zvyšuje platby za energie – na niekoľko etáp, ale dosť razantne – tak, ako si vyžadujú šéfovia zo zahraničia. Kto sa odváži povedať, že sa mu nedarí v realizácii cudzej politiky? Veľmi sa mu darí…

Kto sa odváži tvrdiť, že sa mu nepodarilo prakticky úplne zrušiť všetky hospodárske a iné vzťahy s tisícročným susedom – Ruskom? Porošenkovi sa podarilo zničiť všetky obchodné, dopravné vzťahy, spoluprácu v takmer všetkých oblastiach. To sa mu vydarilo asi najlepšie. Je absolútnou špičkou v likvidácii ukrajinského priemyslu a poľnohospodárstva. Svojimi nariadeniami v spolupráci s vládou likviduje priemyselné a poľnohospodárske podniky, rozpredáva ich zahraničným majiteľom alebo na kovošrot, v krajine sa vytvárajú hladové doliny. Totálne sa vyrubujú lesy na Ukrajine, životné prostredie sa zhoršuje rekordnými tempami. Kto povie, že sa v tom Petrovi Porošenkovi nedarí?

Podarilo sa mu úplne vyprázdniť štátnu pokladnicu a teraz niet z čoho platiť výplaty, dôchodky, štipendiá a pod. Nie sú finančné prostriedky na zdravotníctvo, školstvo, výstavbu domov a ciest. Peňazí niet prakticky na nič, okrem nákupu zbraní, pochopiteľne, od najväčšieho patróna a pána – Spojených štátov. Aj v tomto sa Porošenkovi mimoriadne darí.

Podarilo sa mu rozhádať a rozdeliť pravoslávnu cirkev na Ukrajine a vyvolať konflikt, ktorý bude trvať možno desaťročia – kto to všetko „zabezpečil“, ak nie Porošenko? Kto poštval proti sebe hneď niekoľko národnostných menšín, kto zakázal vyučovanie v rodnej reči na školách zástupcom viacerých menšín? Kto povie, že sa mu nedarí realizovať svoje plány?

Dalo by sa pokračovať v zozname „hrdinských činov“ Petra Porošenka. Je tu akurát menší problém. Akosi nevyzerá, že sa mu podarí splniť ďalší svoj sen a po druhý raz stať sa prezidentom Ukrajiny. Svedčia o tom predvolebné prieskumy a celková nálada obyvateľstva na Ukrajine. Popularita súčasného prezidenta láme negatívne rekordy. Pomaly sa nemôže spoliehať ani na pomoc a podporu zahraničných pánov, sponzorov a radcov. Stále častejšie západní lídri kritizujú čokoládového kráľa, poukazujú na jeho chyby a korupčné praktiky.

Ani v zahraničí Petro Porošenko nemá veľa priateľov, okrem slovenského kolegu. Viacerí svetoví politici mu stále častejšie ukazujú, kde má svoje miesto. Prvým zjavným signálom bolo demonštratívne nepodanie ruky americkým dvojitým kolegom (je to tiež prezident a podnikateľ) Donaldom Trumpom počas spomienkových slávností v Paríži. Americký kovboj úplne otvorene ignoroval zmrznutého Porošenka a ukázal mu, kde má svoje miesto… Tým zjavne naznačil, ako veľmi mu záleží na tom, aby Porošenko aj naďalej zostal prezidentom amerického vazalného štátu a akú bude mať podporu.

Petro Porošenko si jasne uvedomuje, akú podporu (a hlavne prečo) má v zahraničí a že má mizerné šance na to, aby znova vyhral prezidentské voľby, ale… A tu nasleduje veľké tučné „ale“… Ukrajinské médiá veľakrát predpovedali možné scenáre vývoja udalosti pred prezidentskými voľbami. Mnohí domáci analytici a novinári prízvukovali, že ak Porošenko zacíti, že nemá šance vyhrať voľby, pokúsi sa vyprovokovať veľký vojenský konflikt na „juhovýchodnom fronte“, čo mu umožní vyhlásiť v krajine stanné právo, značne oddialiť a poriadne ovplyvniť priebeh volieb. A tu sa mu opäť darí v realizácii jeho plánov.

Je zjavné, že v období „boja proti ruským agresorom“ budú celá ukrajinská verejnosť, médiá, „kompetentní“ naladení a budú sa správať inak, ako v ostatných mesiacoch. Všetko to dáva veľké esá do rúk skrachovaného prezidenta Porošenka, je to jeho posledná šanca a tú už aj začal využívať. Aj žiakovi základnej školy je jasné, že podobná provokácia v Azovskom mori sa nemohla uskutočniť bez súhlasu (alebo skôr priameho nariadenia) najvyššieho vedenia krajiny, vrátane prezidenta. Petro Porošenko začal realizovať svoj „plán B“ – veľký (prípadne menší, ale predsa hlučný) vojenský konflikt s Ruskom.

A znova môžeme hovoriť o tom, že prezident Porošenko plní svoje plány a zámery. Určite ani na moment nezapochyboval, že ho podporia viaceré západné štáty na čele s USA. Určite vedel, že počas rokovania na pôde OSN americká veľvyslankyňa pri Organizácii Spojených národov Nikki Haleyová spustí všetkých psov na Rusko, bude absolútne ignorovať zjavný fakt, že ukrajinské lode porušili ruskú hranicu, pričom tu, ktorá existovala dlho predtým, ako Krym odplával do Ruska, číže išlo o čistú otvorenú provokáciu. Ale Porošenko určite vedel, že Bielemu domu to vyhovuje a že ho podporí v plnení jeho plánov.

Takže nemajú pravdu tí, ktorí hovoria, že prezidentovi Porošenkovi nič nevyšlo a všetko zbabral. Môžem súhlasiť iba s druhou polovicou tohto tvrdenia. Petrovi Porošenkovi vyšlo takmer všetko, čo chcel a naplánoval, ale práve preto všetko Ukrajine pokazil, preto je krajina na pokraji chaosu a tak ľahko sa z tej krvavej hnijúcej jamy nedostane.

Určite sa pokúsi z nepríjemnej udalosti v Azovskom mori vytrieskať čo najviac výhod pre seba. Nie je ťažké predstaviť, čo opäť bude mať ma pláne: stanné právo – radšej čo na najdlhšie obdobie, drastické obmedzenie možností opozície a maximálne posilnenie právomoci prezidenta, bubnovanie do všetkých bubnov „západných orchestrov“ a vyvolávanie čo najväčšieho hluku, aby mu USA a EÚ pomohli predĺžiť stanné právo v krajine, rozdúchať škandál s Ruskom a aby ho podržali v prezidentskej kampani.

Prezidentské voľby na Ukrajine sa nezadržateľne blížia. Ak sa nestane nejaký superzázrak alebo nedôjde k väčšej katastrofe, Petro Porošenko nemá ani najmenšie šance na výhru. Potom, podľa všetkého, sotva nájde priestor na plnenie svojich ďalších plánov a sľubov v rodnej krajine a pôjde ich plniť niekde do zahraničia. Inú možnosť mať asi nebude. Ukrajinský ľud mu nikdy neodpustí tie plány, ktoré Porošenko zrealizoval, a tie sľuby, ktoré dodržal. Za to všetko Ukrajina zaplatila príliš draho a ešte dlho bude platiť…

Eugen Rusnák