Bratislava 7. júla 2023 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Dnešní mocní ešte nie sú v situácii, kde boli ich predchodcovia pred 40 rokmi, veď od zmeny režimu prešlo iba necelých 34 rokov. Ale pomaličky sa tam blížia
Mimovládka Post Bellum podala trestné oznámenie na Komunistickú stranu Slovenska (KSS). Vraj KSS na svojom májovom zjazde mala podobizne nejakých ľudí, ktorí vraj majú na svedomí smrť miliónov ľudí. Už sa tým zaoberajú patričné orgány. Za Post Bellum o tom informoval Juraj Rizman, možno niektorí vedia, že to je prvý muž Slovenska, partner pani prezidentky.
„Prípravné konanie je zo zákona neverejné, preto nie je možné v súčasnom štádiu vyšetrovania poskytnúť bližšie informácie,“ uviedla hovorkyňa polície. V tejto chvíli teda nie je jasné ako vec dopadne – nie je vylúčené dokonca ani to, že KSS vyhlásia za nebezpečnú, protizákonnú a zakážu ju. Tak či onak, kruh sa pomaličky uzatvára.
Aj tí pred nimi perzekvovali strany s inou ideológiou, aj oni ich vyhlasovali za nebezpečné a pripisovali im utrpenie a smrť miliónov. Aj oni na základe toho dospeli k záveru, že pre blaho a bezpečnosť národa bude lepšie, ak bude povolená iba jedna oficiálna línia a schválené vybrané panoptikum politikov a politických strán. Kto by náhodou nevedel, aj vtedy boli okrem komunistickej povolené ďalšie štyri „strany mírného pokroku v mezích zákona“ ako sarkasticky vyjadril impotentnosť bábkových politických strán už pred vyše sto rokmi Jaroslav Hašek.
Aj vtedy bola povolená iba orientácia výlučne na jednu jedinú svetovú stranu. Aj vtedy ste pri diskusii so stúpencami režimu mali pocit, že sa rozprávate s betónovou stenou a ak ste prejavili odlišný názor, nasledovalo okamžité odsúdenie, prípadne nenápadné či menej nenápadné blokovanie spoločenského postupu alebo rovno perzekúcia.
Aj vtedy existovala totálna priepasť medzi dvomi tábormi – na jednej strane boli ľudia, ktorí sa (prinajmenšom navonok) stotožňovali s prevládajúcou ideológiou, a na druhej strane zvyšok národa, umlčaný, ktorý si v tichosti myslel svoje a radšej už nič nehovoril, veď načo. Začem bukvy, vsjo jasno, hovoril starý vtip, ktorý zľudovel.
A áno, rozdiely samozrejme existujú, história sa nikdy neopakuje navlas rovnako, svet je dnes niekde inde a tomu sa prispôsobujú aj konkrétne reálie. Ale podobnosť samotnej podstaty… tá priam bije do očí. O pár rokov tu bude 40. výročie od pádu režimu, ktorý tu bol 40 rokov a kruh sa pomaličky uzavrie.
Ešte sa neuzavrel, ešte tam nie sme, ešte si ľudia musia vypiť posledné kvapky jedu, do neba volajúce absurdity sa musia ešte viac vyhrotiť, ešte musia dozrieť ako olomoucké syrečky, aby vznikla tá pravá atmosféra. Ešte sme len na kóte 33 a niečo, do štyridsiatky ešte kus chýba. Už sa tam však míľovými krokmi blížime.
Už tu máme aj novodobých biľakov a úpenlivú žiadosť o „bratskú pomoc“, už je tu strašenie rozvracaním štátu agentmi, po novom sa nazývajú dezinformátori, už sú tu špeciálne komisie na posudzovanie tejto strašnej hrozby, už sú tu absurdné, doslova humorné obvinenia a noví disidenti…
Aj čitatelia tohto článku budú dvojakí: jedni budú veľmi presne rozumieť tomu, „co chtěl básník říci“, druhí naopak nebudú vidieť absolútne žiadnu podobnosť, článok sa im bude zdať úplne blbý a dopletený a budú pohoršene krútiť hlavou, ako môže niekto porovnávať neporovnateľné. Presne ako kedysi…
Tá podobnosť je desivá. Všetko to smeruje k tomu, že história sa bude opakovať. Je stopercentne isté, že jej vonkajšia podoba bude úplne iná ako vtedy, ale tá vnútorná podstata, tá o ľudskom ľpení na pravde, ktorá medzitým odišla do iného tábora, o blúdení a nachádzaní, o moci a jej sladkej chuti, o judášoch a tridsiatich strieborniakoch, o udavačoch a obetiach, o fízloch a disidentoch… tá bude presne rovnaká.
Viac sa dočítate
Čaputová je von z hry. Kto má najväčšiu šancu stať sa prezidentom? Niektoré mená prekvapia
22.8°C
Utorok 
18.8°C
16.2°C
.jpg)
.jpg)
.JPG)
