Kriminálne špinavé metódy zarábania: Azylový priemysel v EÚ

Berlín 12. augusta 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Orietta Scardino)

V Nemecku existuje rozsiahly azylový priemysel, ktorý kriminálne zarába na utečeneckej kríze stovky miliónov eur. V menšom rozsahu pracuje napríklad aj vo Francúzsku, Rakúsku i Taliansku. V menšom preto, lebo najviac utečencov prijalo a zlákalo Nemecko. Tento priemysel sa dokonale etabloval a rozmáha sa nehatene ako zhubný nádor.

Z množstva jeho škandálov uvediem aspoň nepatrnú časť. Kritickí občania i investigatívni žurnalisti o nich hovoria a píšu (len niekoľko málo médií, nepoplatných politickým elitám ich publikovalo), ale potom sa okamžite ocitnú pod paľbou tých, ktorí to zatajujú a následne ich difamujú ako rasistov, neonacistov, alebo v najlepšom prípade ich označia za tých, ktorých vraj zmanipulovala a zviedla AfD.

Heslo azylovej industrie znie: Ľahko, rýchlo a pohodlne zbohatnúť. Robiť skvelé zisky s biedou a úbohosťou, ktorú vyrobil a neustále vyrába Západ v Oriente i Afrike. Perfídnosť azylovej industrie spočíva v tom, že sa navonok dáva ako mimoriadne sociálna a humánne pomáhajúca, ale za kulisami nemilosrdne a bezohľadne zhrabuje milióny.

Ani len niektoré veľké koncerny nerobia také obchody ako tento priemysel. Mesačne stojí jeden utečenec nemeckého daňového poplatníka 3500 eur. Ak by bolo v roku 2015 prišlo do Nemecka len milión utečencov, tak to robí 42 miliard eur. Pritom sú nespočetné školy, škôlky, mnohé úseky ciest, mosty a ďalšie infraštruktúry vo veľmi zlom stave – na to ale nemecký štát „nemá“ peniaze. Viac ako polmilión deti v Nemecku trpí hladom a v súčasnosti žije v Nemecku okolo 14 miliónov ľudí pod hranicou núdze, teda 16 percent obyvateľstva. To ale Merkelovú nezaujíma, ona „boduje“ vo svete s „milosrdenstvom“ voči iným etnikám.

Z utečencov profitujú nielen tlmočníci, nemocnice, sociálni pracovníci, prekladatelia, pedagógovia, majitelia domov a bytov, ale predovšetkým a najviac farmaceutický priemysel, sociálne organizácie, politici, psychiatri, psychológovia a dokonca aj viacerí žurnalisti. Preto je tabu hovoriť a písať o ziskprinášajúcich azylantoch. Každý jeden utečenec „prináša“ tak so sebou istu peknú sumičku pre niekoho v Nemecku.

Aj preto dostali kritickí policajti a žurnalisti zákaz hovoriť o kriminalite azylantov i o kriminalite tých v Nemecku, ktorí na utečencoch nelegálne zarábajú. Sú to napríklad aj politici, ktorí majú platené miesta v organizáciách, ktoré prenajímajú domovy pre azylantov sa obrovské peniaze od štátu. Sú to i žurnalisti, ktorí sú podplatení za to, aby produkovali vymyslené dojímavé historky o azylantoch, a tak útočili na city bežných ľudí v Nemecku.

V Brémach žije obrovská utečenecká veľkorodina Miri, ktorá ročne skasíruje neuveriteľnú sumu 5 miliónov eur sociálnej podpory, pričom súčasne zarobí na obchode s drogami 50 miliónov eur. To uviedol vo svojej knihe nemecký žurnalista, ktorý pracoval veľa rokov pre FAZ a odišiel odtiaľ, lebo nechcel viac akceptovať rozkazy a príkazy čo musí a čo nesmie napísať.

V Nemecku moslimovia, starousadlíci, ktorí tam už dlho žijú a najmä tureckí moslimovia sa pozerajú veľmi nevraživo na utečencov a poskytovanie pomoci pre nich prenechajú len domácim kresťanom. Zrejme dobre vedia prečo tak robia. Okrem toho sa v tomto smere nedajú ovplyvňovať kancelárkou Merkel.

Znova ale opakujem, čo som už inde viackrát zdôrazňoval, že tým utečencom, ktorí naozaj majú dôvod získať azyl a plne rešpektujú naše zákony a dôstojnosť našich žien, treba pomôcť a sa o nich postarať.

Roman Bednár