Môj profil 
Predplatné
Kresák navrhuje, aby výbor pre prerokovaní návrhov na kandidátov na sudcov Ústavného súdu vychádzal z písomných podkladov zaslaných navrhovateľom, z ústneho vypočutia kandidáta a v prípade potreby aj z iných zdrojov. Jeho pozmeňujúci návrh hovorí, že súčasťou písomných podkladov navrhovaného kandidáta je životopis, zoznam preukázateľných skúseností, prehľad najvýznamnejších výsledkov doterajšej vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej odbornej činnosti v oblasti práva, ako aj vyhlásenie, že súhlasí s kandidatúrou.
Koaličný poslanec ďalej navrhuje, aby podklady každého kandidáta boli zverejnené najmenej desať dní pred rokovaním výboru, pričom na jeho zasadnutie musí byť vpustená aj verejnosť. V prípade veľkého záujmu bude na predsedovi výboru, aby zabezpečil väčšiu miestnosť.
Kresák vysvetľuje svoj pozmeňujúci návrh tým, že sa vedie diskusia ohľadom požadovaných nárokov na kandidátov na funkciu ústavného sudcu. Poslanec chce tiež zvýšiť transparentnosť procesu ich posudzovania ústavnoprávnym výborom.
V súčasnosti je ÚS SR nekompletný, namiesto 13 sudcov ich má len desať. Dôvodom je, že prezident SR Andrej Kiska odmietol väčšinu kandidátov, ktorých v uplynulom období zvolil parlament. Svoje rozhodnutie obhajoval prezident práve tým, že kandidáti nemajú dostatočnú odbornú kvalifikáciu, resp. u nich videl nezáujem o ústavné právo až do momentu, kým ich poslanci nezvolili. Viacerí z odmietnutých kandidátov podali sťažnosť na ÚS.
Kiska najskôr v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament a na prestížny justičný post posunul iba sudkyňu Janu Baricovú. Ďalší post sa uvoľnil na konci februára 2016, keď sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila NR SR dvoch kandidátov – poslancov vládneho Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Kiska odmietol aj ich.
.jpg)
.JPG)
