Kovidioti verzus kovidláci – komu prospieva nová frontová línia medzi občanmi?

Bratislava 16. septembra 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Ako to už býva pri každej kontroverznej a nejednoznačnej téme, o ktorej nie je dostatok informácií, aj pri nahliadaní na koronavírusovú pandémiu vznikli dva tábory ľudí s opačnými názormi, medzi ktorými nechýbajú aj ozajstní fanatickí extrémisti

Jedni a druhí extrémisti

Jedni extrémisti, napriek oficiálnemu počtu obetí vírusu, ktorý je stále rádovo oveľa nižší, než počet obetí ktorejkoľvek z civilizačných chorôb či bežných drog, sú pre koronu ochotní zruinovať ekonomiku, vzdelávanie detí, ľudské práva i normálny život a každého, kto len trochu zapochybuje, sú ochotní hneď obviniť z „popierania“ a intelektuálne upáliť v liberálnom ohni svätej mediálnej inkvizície.

Druhí extrémisti si zase myslia, že keď koronavírus nevedia chytiť do ruky, tak neexistuje. Títo ľudia v každom rúšku vidia zotročenie, v každej vakcíne vidia čip a státisíce obetí v krajinách celého sveta, vrátane Ruska, Číny, Iránu či Kuby, považujú za výmysel, pri ktorom sa sprisahali desaťtisíce lekárov a vedcov.

Pravda bude prozaickejšia

Pravda bude, ako to často býva, prozaickejšia a tak trochu na oboch stranách. Ten zlatý stred nedávno pekne opísal poslanec Národnej rady Tomáš Taraba: možno ho tvoria ľudia, ktorí nie sú popieračmi koronavírusu, len patria do skupiny tých, ktorí v ňom nevidia niečo, čo oprávňuje vládu ničiť naše hospodárstvo a robiť astronomické dlhy. A že aj koronu chcú všetky politické tábory, vrátane majiteľov Zemegule, využiť/zneužiť pre realizáciu svojich zámerov? Ale veď tak to je predsa vždy… Otázka len stojí tak, aké sú skutočné schopnosti a možnosti globálnych manipulátorov – a aj tu najskôr bude pravda zrejme kdesi v racionálnom strede.

Koronová kampaň novej vlády

Je trochu nešťastné, že koronová kampaň sa koná v rámci povolebnej politickej a personálnej žatvy (či fatvy?) novej vlády, ktorú by sme mohli s trochou romantiky nazvať „smršť demokracie“, keďže táto demokratická junta to vo veľkom štýle v mene „právneho štátu“ a „transparentnosti“ valcuje spôsobmi osvedčenými už v prvej polovici 20. storočia. Mnohí ľudia si tak obranu proti koronavírusu akosi prirodzene stotožnili s ostatnými Matovičovými výmyslami a fintami, ale to nie je celkom správne – netreba vyliať s vaničkou aj dieťa.

Je celkom pochopiteľné, že aj opozičné politické sily sa snažia využiť situáciu a Matelkov koronový kolotoč zosmiešňujú. Lenže tu sa žiada povedať dôležitú vec: politici, ktorí sa nechajú príliš strhnúť vidinou lacných politických bodov a s vyhraneným postojom to (a nielen v tejto veci) preženú, by si mali uvedomiť, že šírením fanatických názorov zhadzujú v očiach mnohých spoluobčanov nielen sami seba, ale aj celý politický tábor, ktorý reprezentujú, a jeho agendu ako celok.

A z lacných politických bodov tak nakoniec môže byť aj fatálna strata kreditu a dehonestácia pôvodných ideálov. Najmä ak by sa s blížiacou sa zimou stalo to, pred čím odborníci varujú, a čomu u nás síce mnohí neveria, ale čo je už dávno realitou v mnohých krajinách sveta, a čo by v tom zlom prípade aj u nás mohol každý vidieť na vlastné oči: koronový scenár na lombardský, brazílsky či newyorský spôsob.

Ivan Lehotský