Môj profil 
Predplatné
Košice 5. decembra (TASR) – Pamätnú tabuľu na počesť darcov tiel pre študijné účely dnes odhalili na Ústave anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mosadzná plastika s krídlami a mottom "Vzlietli ste, aby ste zostali v našich vedomostiach" vytvorila Tatiana Feňová.
Prednostka Ústavu anatómie Darina Kluchová uviedla, že myšlienku vyjadrenia vďaky darcom tiel formou pamätníka nosila v hlave už dlhšie. "V posledných rokoch sme si pripomínali zosnulých darcov tiel na dušičky kvetmi a zapálením sviečok na chodbe nášho ústavu. Pri texte na obyčajnom papieri, na ktorom sme im vzdávali vďaku za ich veľký dar, ktorý nám dali, sa neraz pristavovali študenti, často aj zahraniční, a venovali im chvíľu v tichom rozjímaní alebo modlitbe. Bol to dojímavý pohľad a vtedy mi napadlo nechať vytvoriť pre darcov peknú pamätnú tabuľu," vysvetlila profesorka.
Vznik pamätnej tabule podporilo prostredníctvom Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry (KEGA) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, informovala TASR hovorkyňa UPJŠ Jaroslava Oravcová.
Podľa prednostky ústavu študenti medicíny nevyhnutne potrebujú spoznávať anatómiu ľudského tela, čo im umožňujú kadávery, telá nebohých. Niekedy navštívia pitevňu aj chirurgovia, ktorí si potrebujú detailnejšie pozrieť nejakú časť tela pred náročnou operáciou, pri zavádzaní nového postupu alebo pri nezvyčajnom poškodení tela pacienta. Takisto anestéziológovia si iba na ľudskom tele dokážu presne nacvičiť techniky vpichu ihly, ozrejmia si, kde sa nerv nachádza, cez aké tkanivá sa k nemu dostanú a ako obídu cievy a iné štruktúry. Téma darovania tela na študijné a vedecké účely je pritom u nás, ako Kluchová hovorí, zatiaľ na okraji záujmu a pre bežných ľudí je rozhodnutie darovať telo anatomickému ústavu málo pochopiteľné. O to väčšia vďaka patrí tým, ktorí tak urobili.
V minulosti sa ako kadávery využívali telá ľudí, ku ktorým sa po ich smrti nikto neprihlásil. V poslednom období sa zavádza program darovania tiel, ktorý umožňuje ľuďom slobodným rozhodnutím a legislatívnou formou darovať ich telá po smrti vede. Pristupujú k tomu nielen osamotení ľudia, ktorí majú obavy, že by ich nemal kto po smrti pochovať, ale čoraz častejšie aj takí, ktorých oslovila myšlienka, že môžu byť aj po smrti užitoční, prípadne pociťujú voči medicíne vďačnosť za záchranu zdravia či života. "Pokiaľ osoba nie je infikovaná nebezpečným prenosným ochorením, ako vírusom HIV alebo tuberkulózou, a za života napíše príslušné vyhlásenie a nechá ho overiť notárom, jej telo po smrti prevezú na Ústav anatómie, kde prejde procesom konzervácie a po použití telesných ostatkov sa ústav postará o ich kremáciu," uviedla Oravcová.
