Môj profil 
Predplatné
Koš 24. mája (TASR) – Už viac než 15 rokov sa na hornej Nitre usilujú ochrancovia prírody spoločne s baníkmi a výskumníkmi o zachovanie takzvaných košských mokradí. Vznikli medzi Prievidzou a Novákmi následkom banskej činnosti. Rozkladajú sa na ploche viac než 40 hektárov.
"Mokrade vznikali postupne od rokov 1975-76 v miestach, kde v podzemí, približne 200 metrov hlboko, prebiehala ťažba hnedého uhlia. Po vyťažení sloja sa to prejavilo na nepravidelnom poklese povrchu o niekoľko metrov. Zhromaždila sa tam podzemná a dažďová voda a vznikli mokrade," vysvetlil popredný slovenský ornitológ, iniciátor a koordinátor záchrany mokradí Vladimír Slobodník. Podľa neho sa z košských mokradí postupne stalo významné migračné a hniezdne miesto pre stovky druhov vtákov. Niektoré, najmä severské sťahovavé vtáky sa tam zdržujú iba krátko, pri ceste do južných krajín a späť, ale ďalšie prísne chránené druhy vtákov tam začali hniezdiť. Medzi ne patrí napríklad šišila bocianovitá, bahniak, ktorý vyhniezdil predtým iba v jedinej lokalite na Slovensku. Ornitológ tam pozoroval aj vzácne potápky čiernohlavé a chocholaté, kršiaka rybožravého a iné. Mokrade sú teraz domovom aj viacerých chránených druhov obojživelníkov a hmyzu. Botanici tam objavili niektoré druhy vodných rastlín, z ktorých minimálne jednu už považovali na Slovensku za vyhynutú, tvrdí Slobodník.
Ochrana týchto území, hoci sa na ne vzťahuje aj medzinárodný Rámsarský dohovor o ochrane mokradí z roku 1971, ktorý Slovensko tiež podpísalo, je zložitá, hovorí ornitológ. Vzhľadom na meniacu sa presnú lokalizáciu v závislosti napríklad od počasia, sú tu aj zákony, ktoré určujú baniam povrchové priestory po odznení prejavov ťažby uhlia zrekonštruovať a vrátiť do pôvodného stavu. To by však znamenal zánik týchto vzácnych biotopov. Pôvodne tam totiž bola orná pôda. Z veľkej časti však vznikla melioráciou zamokrenej pôdy a meandrov rieky Nitry. Na podnet ochrancov prírody sa napokon podarilo spojiť sily s Hornonitrianskymi baňami Prievidza (HBP) a Výskumným ústavom vodného hospodárstva (VÚVH) Bratislava. Výsledkom je už tretí projekt na monitorovanie a zachovanie mokradí, ktorý sa uchádza o financovanie z eurofondov. "Prvé dva Brusel odmietol, čakáme, ako dopadne tretí pokus," konštatoval Slobodník.
Jeho slová potvrdila hovorkyňa HBP Adriana Siváková. Podľa jej slov HBP sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití novácko-košských mokradí ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 bane spolupracovali s VÚVH v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa o financovanie z eurofondov. Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavku Brusel neakceptoval.
"V súčasnosti ďalej spolupracujeme s VÚVH na projekte – Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky – Koš. Chceme využiť sociálno-ekonomický potenciál tejto oblasti. Hlavným cieľom projektu je návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky – Koš. Ide nám o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej ťažobnej kapacity 11. poľa, ťažobného úseku Bane Nováky. Projekt by mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou je aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine. Projekt, ktorý má ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov, je v súčasnosti v štádiu posudzovania na Ministerstve životného prostredia SR," uviedla Siváková.
Upozornenie: TASR vydá k správe zvukové záznamy, fotoreportáž a videozáznam.
.JPG)
.jpg)
