Moskva 28. novembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP)

Rezolúcia francúzskeho senátu s odporúčaním uznať náhornokarabašskú Republiku Arcach získala rezervovanú pochvalu Jerevanu a pobúrila Baku. Azerbajdžanský parlament požiadal, aby vláda preskúmala vzťahy s Parížom. Do diplomatickej hádky sa zamiešala Ankara, francúzsky minister zahraničia sa rýchlo dištancoval od senátom schváleného dokumentu

O tom, čo spôsobilo tento škandál a ako to ovplyvní budúcnosť Náhorného Karabachu?

Solidarita s Arménskom

V rezolúcii schválenej 25. novembra sa odsudzuje „vojenská agresia Azerbajdžanu uskutočnená za podpory tureckých úradov a zahraničných žoldnierov„. Dokument vyzýva k poskytovaniu humanitárnej pomoci a vyšetrovanie vojnových zločinov. Je v ňom tiež reč o práve premiestnených osôb na návrat a o potrebe zachovať kultúrne a náboženské dedičstvo Arménska.

„Rezolúcia je silným politickým aktom, ktorý ukazuje našu solidaritu s Arménskom,“ vyhlásil Christian Cambon, predseda senátneho výboru pre zahraničné záležitosti a obranu.

Francúzsky minister zahraničia Jean–Baptiste Lemoyne však zareagoval na iniciatívu hornej komory parlamentu chladne. Podotkol, že jednostranné uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu Parížom „neprospieva nikomu: ani Arménsku, ani obyvateľstvu Karabachu, ani Francúzsku, ani iným spolupredsedom Minskej skupiny (do ktorej patria predstavitelia Moskvy, Paríža a Washingtonu), ani Európe„.

Z úplne pochopiteľných dôvodov rezolúciu vrelo uvítali v Stepanakerte. Líder Náhorného Karabachu Arajik Harutjunjan vyjadril hlbokú vďačnosť francúzskym senátorom a označil ich rozhodnutie za historické. „Je príznačné, že senát odsudzuje azerbajdžansko–tureckú vojenskú agresiu proti Arcachu (arménsky názov tohto regiónu) za účasti žoldnierov teroristov, ktorá bola rozpútaná 27. septembra, a vyzýva francúzske orgány, aby prijali opatrenia na obnovenie hraníc stanovených v roku 1994,„ zdôraznil . Premiér Arménska Nikol Pašinjan bol zdržanlivejší, aj keď tiež považuje toto rozhodnutie za historické. „Uznanie Arcachu sa stáva súčasťou medzinárodnej agendy,„ povedal stručne.

Zmienka o tureckej pomoci Baku nezostala bez povšimnutia – Ministerstvo zahraničia Turecka obvinilo hornú komoru francúzskeho parlamentu z predpojatosti. Práve týmto postojom parížskych politikov sa vysvetľuje skutočnosť, že karabašský problém nebol doteraz vyriešený, myslia si v Ankare. „Tento dokument ukazuje, prečo Minská skupina OBSE, ktorej spolupredsedovia majú zachovávať neutralitu, túto otázku doteraz nevyriešila,„ uvádza vyhlásenie tureckého ministerstva zahraničia.

Výzva k stiahnutiu azerbajdžanskej armády z obsadených území bola označená za svedectvo „nehorázneho, zaujatého a ignorujúceho fakty chápania situácie„, ktoré sa nemôže „brať vážne„. V závere tureckí diplomati Francúzsku popriali, aby z toho „urobili správne závery„. Ich kolegovia z Baku tiež dali francúzskemu senátu odporúčanie – aby sa venoval činnostiam, ktoré  „prispievajú k mieru, stabilite a pokroku„. Nasledovala pasáž o tom, že oficiálne Paríž podľa uistenia jej vrcholných predstviteľov „podporuje územnú celistvosť Azerbajdžanu – táto pozícia bola potvrdená ako v dvojstrannom rámci, tak aj v dohodách podpísaných s Európskou úniou„. Na azerbajdžanskom ministerstve zahraničia pripustili, že sa téma konfliktu v Náhornom Karabachu využíva v predvolebných cieľoch.

„Senátom schválený dokument nemá právnu platnosť. Je ale politicky významný, čo vyvoláva vážne pochybnosti o nezaujatosti tejto krajiny,“ usúdili diplomati. Asistent azerbajdžanského prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Haciyev označil rezolúciu francúzskych senátorov za „zdrap papiera„.

Národný parlament Azerbajdžanu vyzval vládu k prešetreniu vzťahov s Parížou. Poslanci sa uzniesli, že Baku sa má „obrátiť na vedenie OBSE s otázkou o vylúčení Francúzska z Minskej skupiny„, a okrem toho „dôkladne rozobrať politické a hospodárske styky medzi oboma krajinami„.

Večer 26. novembra veľvyslanca Francúzska v Baku Zacharyho Grossa predvolali na Ministerstvo zahraničia Azerbajdžanu, kde mu odovzdali protestnú nótu.

Najväčší objav

V roku 2019 azerbajdžanský minister ekonomiky Sachin Mustafajev tvrdil, že táto bývalá sovietska republika je hlavným obchodným partnerom Francúzska v regióne. Šesťdesiatdva percent obchodného obratu Francúzska s tromi zakaukazskými štátmi pripadá na Azerbajdžan.

Začiatkom roku 2020 francúzsky veľvyslanec v Baku informoval o tom, že investícia francúzskej spoločnosti Total do projektu Apšeronského morského náleziská plynového kondenzátu v Kaspickom mori už presiahla jednu miliardu eur. Navyše diplomat obrat tovaru medzi Francúzskom a Azerbajdžanom v sume vyše 600 miliónov dolárov označil za nedostatočný. Pre porovnanie: tento ukazovateľ pre Arménsko nepresahuje 100 miliónov.

Práve Total dodáva do Azerbajdžanu zariadenie pre podvodné vŕtacie práce. Celý projekt je rozdelený rovnakým dielom medzi túto francúzsku firmu a azerbajdžanskú štátnu spoločnosť SOCAR.

O význame Azerbajdžanu pre francúzskych ropárov a plynárov môžeme súdiť podľa výroku prezidenta spoločnosti Total pre ťažbu Arnauda Breuillaka. V decembri 2019 označil Apšeron za „najväčší objav za posledných desať rokov„. Viac než to: podľa spoločných vyhlásení plánovali Francúzi účasť v prieskumných geologických prácach na celom území zakaukazskej republiky.

Azerbajdžan zaujíma kľúčovú pozíciu aj v programe TRACECA – rozvoju dopravných koridorov zo Strednej Ázie do Európy cez Kaukaz. Tento rok v lete pred vyostrením konfliktu v Karabachu prejednával francúzsky veľvyslanec v Baku s generálnym tajomníkom tohto projektu Asetom Asavbajevom úlohu Paríža vo vytvorení nových obchodných ciest. Strany rokovali o investíciách Francúzskej agentúry pre rozvoj do mnohomiliónovej modernizácie železnice z Azerbajdžanu do Gruzínska.

Navyše Paríž pomáhala Baku v realizácii kozmického programu. Prvú azerbajdžanskú družicu vyniesli na obežnú dráhu z kozmodrómu Courou. Francúzski odborníci vyrobili pre Baku družicu pre diaľkové sondovania Zeme AzerSky.

Protiturecká nóta

Republika Náhorný Karabach nie je oficiálne uznaná žiadnym štátom. Otázka štatútu NKR vyvstala po podpise protokolu o prímerí v Biškeku v roku 1994. Jerevan zdôvodňoval odmietnutie uznať Karabach tým, že Arménsko bude obvinené z okupácie územia Azerbajdžanu, čo bude mať za následok sankcie a naruší proces vyjednávania v rámci Minskej skupiny OBSE.

Nurlan Gasymov, ruský odborník na Kaukaz uvádza, že teraz možno Paríž odsunúť bokom od riešenia problému Karabachu. Morálna podpora Jerevanu a cvrnknutie do nosa Baku môžu mať za následok zníženie vplyvu Minskej skupiny OBSE, čo bude hrať na ruku Turecku.

„Otázky budú pravdepodobne riešené v praktickejšom formáte ,dva plus dva‚, to znamená, že Arménsko a Rusko zostanú pri rokovacom stole na jednej strane a Azerbajdžan a Turecko na strane druhej,„ predpokladá odborník. „Nie je náhoda, že trilaterálne vyhlásenie prezidentov z 10. novembra vyvolalo znepokojenie v Paríži i vo Washingtone. Pokiaľ viem, francúzski a americkí diplomati zahájili konzultácie so svojimi ruskými kolegami a účastníci procesu v rámci Minskej skupiny sa pýtajú na podrobnosti.„

Po škandále s rezolúciou sa Turecko môže v diplomatickej oblasti uchytiť ako prostredník pri urovnávaní konfliktu, predpokladá Gasymov. „Ankara dostane šancu odsunúť Washington a Paríž, čo sa im samozrejme nepáči. Francúzske ministerstvo zahraničia už skôr vyjadrilo sympatie s arménskou stranou, v Baku to prijali s pochopením a tolerovali. Súčasná situácia sa bude tiež riešiť na úrovni diplomatov, ale horkastá príchuť vo vzťahoch medzi oboma krajinami zostane,“ domnieva sa Gasymov.

Artur Atajev, odborník na Kaukaz a kandidát politických vied uvádza, že je zatiaľ ťažké predpovedať dôsledky vyhlásenia francúzskeho Senátu. „Všetko je nepredvídateľné. Dokument môže znehodnotiť proces urovnávania a oslabiť pozíciu Ruska pri rokovaniach. V Arménsku je nacionalistická menšina, ktorá je jasne prozápadná, respektíve pro–francúzska,“ zdôrazňuje.

A napriek tomu je pre Jerevan toto uznesenie diplomatickým úspechom. „Ide o faktor prítomnosti arménskej diaspóry v kultúrnom poli Francúzska. Tristopäť hlasov senátorov je skutočným prelomom,“ dodáva politológ. Vysvetľuje však, že každý diplomatický dokument má rôzne zložky. Na prvý pohľad je rezolúcia proarménska, ale obsahuje aj nótu proti Erdoganovi, ktorá je veľmi aktuálna pre francúzsku zahraničnú politiku – Paríž tak jasne dáva najavo, že blokuje pokusy Turecka o integráciu do Európskej únie. Nehľadiac na skrytú povahu vyhlásenia je jeho obsah tvrdý.

„Rozhodnutie Senátu uznať Náhorný Karabach nemá žiadny praktický význam,“ domnieva sa francúzsky expert Jean Viardot. „Zahraničnú politiku piatej republiky určuje prezident a poslanci naň nemôžu vyvíjať nátlak. Vláda s najväčšou pravdepodobnosťou dokument ani nebude prejednávať, nieto aby ho položila na Macronov stôl. Uznesenie je akési poklonenie sa smerom k veľkej arménskej diaspóre, ktorá bola rozhorčená nečinnosťou francúzskych úradov. Pritom všetci chápu, že Senát nie je schopný ovplyvniť ani domácu politiku. Francúzski novinári o dokumente nenapísali prakticky nič, keďže všetci chápu, že nemá nič spoločné s realitou.„

Podľa Viardotových slov si Francúzsko uvedomuje, že ako člen Minskej skupiny neurobilo nič pre vyriešenie konfliktu. Hlavným mierotvorcom sa stala Moskva. A teraz situácia vyzerá tak, ako keby sa francúzski poslanci chceli zo závisti pomstiť Rusku za jeho zahraničnopolitický úspech na karabašskej scéne vojenských operácií.