Komentár: Mohamedova ľavica

Svet 20. apríla (HSP/Foto: TASR/AP – Indian Security Agency)

Novodobé lynčovanie kresťanov

Na úvod si pripomeňme udalosti posledných dní, ktoré trpko zasiahli svet kresťanstva:

– Poprava 147 študentov, u ktorých sa ukázalo, že sú kresťania, na Univerzite v Garisse v Keni;

– Invektívy zo strany tureckého prezidenta-moslima voči pápežovi Františkovi, ktorý hovoril o “genocíde” poldruha milióna arménskych kresťanov v minulom storočí;

– Zaživa upálený chlapec v Pakistane, “lebo bol kresťan”;

– Zbombardované kresťanské štvrti v sýrskom Aleppe, desiatky mŕtvych;

– 200 kresťanských študentiek, ktoré v Nigérii uniesli islamisti z hnutia Boko Haram, bolo zavraždených;

– Pätnásť islamských migrantov počas plavby vyhodilo do mora dvanásť kresťanských migrantov kvôli ich príslušnosti k viere.  V talianskom Palerme ich zadržala polícia. 

Tieto hororové udalosti sú len z posledných dní. Podobný scenár za dverami nášho sveta funguje už dlhšiu dobu. Už v roku 2000 časopis Limes, ktorý sa venuje geopolitickým témam, písal: “Kresťanstvo je najprenasledovanejším náboženstvom na svete. Obete možno rátať na tisíce. Veriaci kresťania podstupujú mučenia a poníženosti každého typu. Ale verejná mienka Západu tejto dráme takmer ani nevenuje pozornosť.”

Možno sa pýtať, kde je teraz ľavica? Kde bola, keď sa jej pred očami odohral masaker keňských kresťanských študentov? Ľavica vôbec nezasiahla. 

Blízkosť islamu

Naopak, verejná mienka, ktorá momentálne hrá Európe na strunu – predvádza sa v médiách a ponúka sa na školách, je ľavicová, liberálna a marxistická. Pravidelne preukazuje svoje pohŕdanie kresťanskými princípmi a dejinami, na ktorých stojí naša sloboda a náš blahobyt. Technokratická Európa už trpí mániou zničiť všetko, čo môže niesť stopy kresťanstva.  

Vytvárajú sa zákony, ktoré by dokonca mohli priamo obmedziť slobodu prejavu kresťanov v mene nových ideologicky zafarbených zástav, ako napríklad homofóbia.

No zároveň, tá istá ľavica, ktorá je pripravená protestovať za takzvané “občianske práva”, mlčí nielen pred prenasledovanými kresťanmi ale aj pred ponížujúcimi podmienkami žien a pred brutálnym zaobchádzaním s homosexuálnymi osobami v moslimských krajinách. 

Extrémne predsudky pokrokových elít voči kresťanstvu rastú priamou úmerou s ich benevolenciou voči islamu. Tomu nechcú priznať ani novodobé masakre.

Veď, čo aj robila marxistická ľavica svojho času so zločinmi komunizmu? Popierala zverstvá, dokiaľ mohla, potom predstierala, že ich zredukovala len na lokálne oblasti a umlčiavala tých, ktorí tvrdili, že problémom je samotný marxizmus-leninizmus.

Dnes progresívna ľavica chce, aby sme uverili, že terorizmus nemá s islamom nič spoločné. Ignoruje systematické vyhladzovanie kresťanov, ktoré tvoria celé dejiny islamu a jeho krvilačnej expanzie. 

Došlo sa až k takému bodu, že sa prekrúcajú dejiny, aby kresťania vyzerali ako agresori, vykrikujú sa križiacke výpravy, ktoré mali za cieľ limitovať škody islamských invázií do kresťanských zemí.

Ignoráciu dejín sprevádza ideologická slepota, pretože islam je viac než len náboženstvo ako napríklad kresťanstvo. Je totiž politickou teológiou ako aj marxizmus. 

Laik Bertrand Russel vo svojej eseji o boľševizme písal, že spomedzi náboženstiev treba k boľševizmu prirovnať islam a nie kresťanstvo. To bolo podľa neho osobným náboženstvom so svojou spiritualitou, mystikou a teológiou. Na druhej strane “islamizmus a boľševizmus sú praktické, sociálne a nespirituálne náboženstvá, ktorých cieľom je vydobyť si moc nad svetom. Ich zakladatelia neodolali pokušeniu na púšti, o ktorom hovorí Evanjelium.”

Islam v podstate prináša totalitárnu ideológiu podobnú komunizmu ale aj fašizmu a nacizmu. Samir Khalil Samir hovorí: “Islam sa už od počiatku zrodil ako sociálno-politický a vojenský projekt. Je to očividné aj v Koráne aj v sunne, v tradícii, ktorá zahŕňa život a Mohamedove výroky. Pre moslima sú náboženstvo a politika neoddeliteľné.” 

Dominovať svetu

Mohamed bol impozantným vodcom a založil politickú teológiu, ktorá mala slúžiť na dobytie Arábie a neskôr na získanie svetovlády.

Kto verí, že problémom v súčasnosti je len hŕstka násilných fundamentalistov a nie islam ako taký, tomu dáva odpoveď Samuel Huntington: “Tisícštyristo rokov dejín hovorí o opaku. Islam je jedinou civilizáciou, ktorá už dvakrát vrhla do vážneho nebezpečenstva samotné prežitie Západu.” 

“Takmer tisíc rokov”, dodáva Bernard Lewis, “od prvého vylodenia v Španielsku až po druhé turecké obliehanie Viedne bola Európa pod konštantnou hrozbou islamu.”

Veriť, že tieto veci patria do minulosti, alebo sú doménou len Al Kajdy či Islamského štátu, je ilúziou (napokon, kto vymyslel a podporuje ISIS?). Islam zo svojej samotnej podstaty zasahuje celý svet.  

Monsignor Bernardini, arcibiskup Smyrny na synode biskupov v roku 1999 referoval slová istej moslimskej autority: “Počas oficiálneho stretnutia ohľadom dialógu medzi islamom a kresťanstvom jedna moslimská autorita v istom bode s pokojom a istotou povedala: “Vďaka vašim demokratickým zákonom k vám vtrhneme a vďaka našim náboženským zákonom vám budeme vládnuť”.”

Možno ešte spomenúť ďalšieho nevypočutého z kléru, kardinála Biffihu. V roku 2000 povedal: “Dnes sa deje jedna z najvážnejších a najširších agresií voči kresťanstvu, ktorú kedy dejiny zažili. Celé dedičstvo Evanjelia je postupne vytláčané legislatívami, vysmievané “pánmi verejnej mienky” a vytesnené zo svedomí predovšetkým mladých ľudí. Tomuto nepriateľskému a niekedy až násilnému prostrediu sa nemáme čo čudovať, pretože bolo dávno Evanjeliom predpovedané.” 

Napokon Biffi spomína na jedno interview, v ktorom dostal otázku: “Aj vy trváte na tom, že buď bude Európa kresťanská, alebo nebude vôbec?”

Odpovedá: “Myslím, že Európa buď sa znovustane kresťanskou, alebo sa stane moslimskou. Kultúra ničoty a slobody bez hraníc, skepticizmu, ktorý sa berie ako intelektuálny výdobytok a ako dominujúci postoj európskych národov, nedostane šancu. Táto kultúra ničoty podporovaná hedonizmom a liberálnou nenasýtenosťou nebude schopná vládnuť ideologickému vzostupu islamu, ktorý bude všade. Jedine znovuobjavenie kresťanstva ako jedinej spásy pre človeka – teda jedine jedno rozhodné zmŕtvychvstanie starovekej duše Európy – bude schopné doviesť nás k úniku z tejto nevyhnutnej konfrontácie.”

Na záver dodáva: “Laici, ktorí všelijakými spôsobmi napádajú Cirkev, si neuvedomujú, že bojujú s najsilnejšou inšpirátorkou a najprávoplatnejšou obrankyňou západnej civilizácie a jej hodnôt, ktoré stoja na pozadí racionality a slobody. A pravdepoodobne si to uvedomia až príliš neskoro.”

Antonio Socci