Dominovať svetu
Mohamed bol impozantným vodcom a založil politickú teológiu, ktorá mala slúžiť na dobytie Arábie a neskôr na získanie svetovlády.
Kto verí, že problémom v súčasnosti je len hŕstka násilných fundamentalistov a nie islam ako taký, tomu dáva odpoveď Samuel Huntington: “Tisícštyristo rokov dejín hovorí o opaku. Islam je jedinou civilizáciou, ktorá už dvakrát vrhla do vážneho nebezpečenstva samotné prežitie Západu.”
“Takmer tisíc rokov”, dodáva Bernard Lewis, “od prvého vylodenia v Španielsku až po druhé turecké obliehanie Viedne bola Európa pod konštantnou hrozbou islamu.”
Veriť, že tieto veci patria do minulosti, alebo sú doménou len Al Kajdy či Islamského štátu, je ilúziou (napokon, kto vymyslel a podporuje ISIS?). Islam zo svojej samotnej podstaty zasahuje celý svet.
Monsignor Bernardini, arcibiskup Smyrny na synode biskupov v roku 1999 referoval slová istej moslimskej autority: “Počas oficiálneho stretnutia ohľadom dialógu medzi islamom a kresťanstvom jedna moslimská autorita v istom bode s pokojom a istotou povedala: “Vďaka vašim demokratickým zákonom k vám vtrhneme a vďaka našim náboženským zákonom vám budeme vládnuť”.”
Možno ešte spomenúť ďalšieho nevypočutého z kléru, kardinála Biffihu. V roku 2000 povedal: “Dnes sa deje jedna z najvážnejších a najširších agresií voči kresťanstvu, ktorú kedy dejiny zažili. Celé dedičstvo Evanjelia je postupne vytláčané legislatívami, vysmievané “pánmi verejnej mienky” a vytesnené zo svedomí predovšetkým mladých ľudí. Tomuto nepriateľskému a niekedy až násilnému prostrediu sa nemáme čo čudovať, pretože bolo dávno Evanjeliom predpovedané.”
Napokon Biffi spomína na jedno interview, v ktorom dostal otázku: “Aj vy trváte na tom, že buď bude Európa kresťanská, alebo nebude vôbec?”
Odpovedá: “Myslím, že Európa buď sa znovustane kresťanskou, alebo sa stane moslimskou. Kultúra ničoty a slobody bez hraníc, skepticizmu, ktorý sa berie ako intelektuálny výdobytok a ako dominujúci postoj európskych národov, nedostane šancu. Táto kultúra ničoty podporovaná hedonizmom a liberálnou nenasýtenosťou nebude schopná vládnuť ideologickému vzostupu islamu, ktorý bude všade. Jedine znovuobjavenie kresťanstva ako jedinej spásy pre človeka – teda jedine jedno rozhodné zmŕtvychvstanie starovekej duše Európy – bude schopné doviesť nás k úniku z tejto nevyhnutnej konfrontácie.”
Na záver dodáva: “Laici, ktorí všelijakými spôsobmi napádajú Cirkev, si neuvedomujú, že bojujú s najsilnejšou inšpirátorkou a najprávoplatnejšou obrankyňou západnej civilizácie a jej hodnôt, ktoré stoja na pozadí racionality a slobody. A pravdepoodobne si to uvedomia až príliš neskoro.”
Antonio Socci