Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa navrhovanou novelou zákona č. 153/2001 o prokuratúre nevytvárala v podriadenosti Generálneho prokurátora nová organizačná jednotka „oddelenie závažnej kriminality“, čo znamená nič iné, ako opätovné zriadenie úradu špeciálnej prokuratúry pod iným názvom.

Ešte ani atrament na podpise nezaschol na dokumente, ktorým prezidentka Zuzana Čaputová odsúhlasila vládnej koalícii zrušenie Lipšicovho Úradu špeciálnej prokuratúry, jeho zrušenie potvrdil začiatkom júla svojim rozhodnutím Ústavný súd a už ho ideme vytvárať znovu?

Predkladatelia zákona Zuzana Plevíková, Miroslav Čellár a Ivan Ševčík tento počin v priloženej dôvodovej správe neodôvodňujú nijako, len uvádzajú, že cieľom novely je „ukotviť existenciu osobitnej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry, ktorej úlohou má byť zabezpečenie riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä vo veciach ochrany finančných záujmov Európskej únie, a to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom”. Ďalším cieľom je organizačne a personálne podporiť ochranu finančných záujmov Európskej únie. A zároveň sa poslaneckým návrhom novelizujú trestné kódexy tak, aby sa zvýšila efektivita ochrany finančných záujmov Európskej únie prostredníctvom noriem trestného práva.

Reformu trestného zákona vníma EÚ s obavami

Rušenie ÚŠP a znižovanie trestných sadzieb traumatizovali slovenskú spoločnosť na prelome minulého roka, vyvolali nevôľu opozície, ktorá kvôli tomu obštrukciami na dlhý čas zablokovala parlament. Tento voličmi vládnej koalície očakávaný počin dostal do ulíc desiatky tisíc prívržencov opozície. Opozícia dostala na svoju stranu aj Európsku komisiu a Európsku prokuratúru, pred ktorými musela slovenská vláda svoje kroky obhajovať. Európske inštitúcie vyslovili voči novelám trestného zákona a trestného poriadku obavu, že po zrušení UŠP a znížení sadzieb za závažnú trestnú činnosť nebudú dostatočne ochránené finančné záujmy Európskej únie.

Na stole bolo dokonca pozastavenie platieb z eurofondov, či z Plánu obnovy a odolnosti. To si žiadna slovenská vláda nemôže dovoliť, nakoľko finančné zdroje z fondov Európskej únie tvoria až 80% rozpočtových finančných prostriedkov SR. Akýkoľvek výpadok týchto zdrojov by momentálne znamenal pre Slovensko katastrofu.

Kontroverzné zákony nechala nakoniec po podpise prezidentka preskúmať Ústavným súdom SR. Tým síce umožnila zrušenie ÚŠP, ktorý v marci na radosť koalície a jej voličov zanikol, avšak pozastavila účinnosť iných častí reformy. Navyše, ak by ÚS rozhodol, že aj zrušenie ÚŠP nebolo v súlade s Ústavou, mohol by sa tento úrad obnoviť. Na rozhodnutie slovenského ÚS čakala s ďalšími krokmi aj EÚ.

Ústavný súd rozhodol, že časti balíka reforiem trestného zákonníka, ktorý zahŕňa zníženie trestov za závažné trestné činy vrátane korupcie, skrátenie premlčacích lehôt a zrušenie špeciálnej prokuratúry, nie sú protiústavné.

Ústavný súd síce potvrdil zákonnosť postupu vládnej koalície pri reforme Trestného zákona, avšak nerozptýlil obavy Európskej komisie a Európskej prokuratúry. Rozhodnutie ÚS SR Komisia „privítala“ vyslovením obavy počas schvaľovania štvrtej časti slovenského ozdravného plánu, že reforma Trestného poriadku by mohla ohroziť vyšetrovanie korupcie vrátane vyšetrovaní týkajúcich sa prostriedkov z ozdravného plánu. Od rozhodnutia súdu Komisia analyzuje ďalšie možnosti ako znížiť riziko nedostatočnej ochrany finančných záujmov EÚ. Bloomberg dokonca priniesol správu o tom, že sú eurofondy ohrozené. Písali sme o tom (tu). Túto skutočnosť Komisia ani nepotvrdila, ani nevyvrátila. Potvrdila informáciu, že analyzuje súčasný stav.

„Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti, míľnik 15.5 sa týka ‚Balíka zákonov na boj proti korupcii a na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva‘. Tento míľnik bol v čase predbežného hodnotenia prvej žiadosti Slovenska o platbu vyhodnotený ako uspokojivo splnený,“ povedala pre TASR hovorkyňa EK Veronica Favalliová. V súvislosti s prebiehajúcim vyhodnocovaním možných vplyvov novely Trestného zákona dodala, že EK ho „dokončí včas“.

Kolíkovej darček

Matovičova vláda pri tvorbe Plánu obnovy a odolnosti v Časti 3.: „Doplnkovosť a implementácia plánu, v kapitole“ 7.: „Zabezpečovanie nápravy v súvislosti s podvodmi, korupciou a iným poškodzovaním finančných záujmov EÚ vo väzbe na implementáciu plánu obnovy“ zafixovala ÚŠP ako jeden z orgánov na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu ako aj na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Obavy európskych inštitúcií z toho, ako budú chránené po reforme finančné záujmy EÚ, sú skutočne na mieste.

V pláne obnovy a odolnosti je v tej istej kapitole zabetónovaná aj existencia Národnej kriminálnej agentúry, ako ďalšieho orgánu v reťazci tých, ktoré sú určené na ochranu finančných záujmov EÚ. NAKA bola koalíciou len nedávno zrušená tiež. No a keby náhodou v koalícii skrsla myšlienka zrušiť aj Špecializovaný trestný súd, po ktorého zrušení volá od jeho vzniku ako anomálnom justičnom orgáne JUDr. Štefan Harabin, tak ten má svoje pevné miesto v Pláne obnovy vďaka Kolíkovej tiež.

Poslanecký návrh

Všetko nasvedčuje tomu, že poslanecký návrh reaguje na momentálnu situáciu. Vec sa má tak, že Slovensko nemôže žiť donekonečna s rizikom, že Európska komisia môže zastaviť tok peňazí z EÚ kvôli tomu, že vo vzduchu visí obava, že ak sa peniaze, ktoré prídu na Slovensku minú nehospodárne, že to nebude mať kto vyšetriť, resp. že páchateľ nebude adekvátne potrestaný. Aby tieto obavy nadobro rozptýlil, rozhodli sa poslanci ÚŠP v podriadenosti GP opätovne zriadiť. Aj keď to bude po novom „Oddelenie závažnej kriminality“ (zákon o prokuratúre). Zároveň nastavujú rozsah všeobecného záujmu porušením zákazu alebo obmedzením dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, ktorý sa dnes trestá odňatím slobody na 4 roky z vágneho „vo väčšom rozsahu“ na „v rozsahu najmenej 10 000 eur“ (trestný zákon). A nakoniec zásady trestného konania o zásadu, že „Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie.“ (trestný poriadok).

Následne bude musieť slovenská diplomacia pri Európskej únii presvedčiť komisárov, že vytvorené oddelenie má rovnaké právomoci, postavenie a autonómiu vo vzťahu k ochrane finančných záujmov EÚ ako mal zrušený ÚŠP.

Zbytočne zriadený úrad špeciálnej prokuratúry pod iným názvom

Vytvorenie oddelenia závažnej kriminality zákonom kritizuje v článku na Právnych listoch sudca Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady SR JUDr. Peter Šamko. Ako uvádza na generálnej prokuratúre bolo vytvorené príkazom GP SR Oddelenie závažnej kriminality, do istej miery nahradilo zrušený ÚŠP. Do jeho kompetencie spadajú trestné činy v právomoci Špecializovaného trestného súdu.

Sudca Šamko kritizuje skutočnosť, že poslaneckým návrhom sa toto oddelenie stane povinnou organizačnou zložkou GP, čím vznikne nový úrad špeciálnej prokuratúry „s rovnakými anomáliami (nedostatkami), ktoré viedli k jeho zrušeniu, len bude mať iný názov“. Navrhovatelia použitím slova „najmä“ vymedzili úlohy tohto oddelenia tak, že mu umožňujú fungovať aj ako druhostupňový, ale aj ako prvostupňový orgán a teda bude mať právomoc vykonávať aj prvostupňový dozor v trestných veciach. Čo vytvára anomálny právny stav, ktorý sudca Šamko vnímal ako jednu zo skutočností, pre ktorú mal byť ÚŠP zrušený. „Generálna prokuratúra SR je vrcholový orgán prokuratúry a preto nemá vykonávať prvostupňovú agendu a nemá pôsobiť ako prvostupňový a zároveň aj ako druhostupňový, či nadriadený organ.”, píše v článku sudca Šamko.

Podľa Petra Šamka „každý orgán prokuratúry, ktorý vystupuje ako „prvostupňová“ dozorová prokuratúra by mal byť kontrolovaný nadriadenou prokuratúrou, teda inou prokuratúrou. Ide o poistku proti tomu, aby orgán verejnej moci „neuletel“ pri plnení svojich povinností, respektíve, aby nezačal viesť vyšetrovania len jedným želateľným smerom, prípadne aby nezačal trpieť komplexom dokonalosti a nedostatkom sebakritiky“.

Sudca Šamko vyzýva k odmietnutiu takéhoto fungovania prokuratúry. „Je potrebné bezvýhradne trvať na tom, aby prvostupňová prokuratúra mala svoju nadriadenú druhostupňovú prokuratúru, teda aby bola zachovaná dvojstupňová koncepcia rozhodovania prokuratúry”, dodáva. Aby nezostalo toto špeciálne Oddelenie GP bez kontroly. Rovnako ako to bolo s ÚŠP, že sťažnosti voči postupom UŠP vybavoval šéf ÚŠP.

Peter Šamko nezostáva len pri kritike zákonodarcu. A ponúka riešenie problému ochrany finančných záujmov EÚ súladný so súčasným právnym poriadkom SR:

“Pokiaľ chce zákonodarca vytvoriť špecializáciu v špecializácii, ktorá by sa týkala ochrany finančných záujmov Európskej únie (už desaťročia fungujú na všetkých krajských prokuratúrach oddelenia, ktoré v prvom stupni dozorujú vybrané trestné veci), potom by to mohol urobiť tak, že by napríklad určil dve krajské prokuratúry (napríklad Krajská prokuratúra Trenčín a Krajská prokuratúra Prešov), ktoré by sa špecializovali na trestné činy týkajúce sa ochrany finančných záujmov Európskej únie a v týchto trestných činoch by vykonávali dozor v prípravnom a predprípravnom konaní a ako nadriadená prokuratúra by vo vzťahu k nim pôsobilo oddelenie závažnej kriminality generálnej prokuratúry.”

Nech akokoľvek rozumieme dôvodom koalície na opätovné zriadenie špeciálneho útvaru v podriadenosti GP zákonom, je zrejmé, že koalícia sa pri rušení ÚŠP unáhlila a nezvážila všetky aspekty, s ktorými sa môže tento počin spájať. Navyše takýto diletantizmus nabíja súčasnej opozícii a jej spriazneným médiám. Zároveň podkopáva dôveru voličov koalície.

Prečítajte si tiež

• Zablokujú eurofondy pre Slovensko? Medializované správy vyvolali rozruch. EK reaguje
• Deň D: Úrad špeciálnej prokuratúry od stredy zaniká
• Bude zákonom opätovne zbytočne zriadený úrad špeciálnej prokuratúry pod iným názvom?