Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií: Matematické vzdelanie je v dosť žalostnom stave a potrebuje zmenu

„Problém je v tom, že transformácia vyučovania od základov matematiky ako vedy k rozvinutej matematickej gramotnosti neprebehla po roku 2008 dostatočne jasne, a to vďaka minimálnej podpore učiteľov zo strany štátu. Matematika sa obsahovo redukovala, no učitelia nedostali dostatočnú podporu v rozvoji metodiky, ktorá by viedla k hlbšiemu pochopeniu matematiky. Ani vysoké školy svojimi prijímacími skúškami sa od ‚klasiky‘ veľmi nevzdialili,“ uviedol.

Iniciatívy sa podľa Škorupu ujali Slovenská matematická spoločnosť a zamestnávateľské zväzy, ktoré konštatovali nízku kvalitu matematického vzdelania, a teda nepripravenosť absolventov stredných škôl na vysokoškolské štúdiá a na potreby technických a hlavne IT profesií. Požadovali od štátu zmeny.

ARŠG súhlasí s konštatovaním problémov s vyučovaním matematiky, znižovaním úrovne ako matematickej gramotnosti, tak aj bežných matematických zručností. Zároveň súhlasí s tým, že matematická gramotnosť až matematická kultúra majú v profile absolventov stredných škôl osobitný význam. Podľa asociácie je potrebné zvýšiť podporu učiteľom v oblasti didaktiky matematiky a hlbšieho vnímania charakteru matematickej gramotnosti.

Škorupa skonštatoval, že povinnú maturitnú skúšku považuje za vhodné riešenie len časť riaditeľov gymnázií. Podľa diskusií ide o menšiu časť. Model predkladaný ministerstvom, kde maturita (aj základná aj rozšírená) bude v marci štvrtého ročníka, považuje za zlý väčšina riaditeľov. „V podstate ho považujú za dobrý len tie gymnáziá, ktoré majú povinnú matematiku aj vo štvrtom ročníku. Dôvodom je rozbitie koncepcií školských vzdelávacích programov, kde sa štvrtý ročník orientuje na prípravu žiakov na vysokoškolské štúdium podľa ich profesijnej orientácie,“ skonštatoval Škorupa. Ako ďalej poznamenal, prevažujúci model, ktorý vychádza z toho, že povinná maturitná skúška z matematiky bude, je, aby základná maturitná skúška z matematiky bola v treťom ročníku v júni. To však podľa Škorupu odmieta Národný inštitút vzdelávania a mládeže a považuje to za nerealizovateľné. „Realizáciu v treťom ročníku v marci však tiež nepovažujeme za vhodnú,“ dodal.

Čo sa týka vzdelávania učiteľov, tak profesijný rast učiteľov považuje ARŠG za nutný, hlavne v modernej predmetovej didaktike. Problém je podľa Škorupu znova v modeli vzdelávania, ktorý je síce postavený na overených a kvalitných skúsenostiach Národného centra pre digitálnu transformáciu vzdelávania, no nesie známky „povinnosti“, čo nie je veľmi efektívne. Tiež je podľa neho nedomyslené celé finančné pozadie tejto kampane. ARŠG sa však napriek negatívam k vzdelávaniu postavila podporne.