Bol to jeden z dominantných dôvodov. Keď človek získa dôveru, môže sa za ňu poďakovať a odísť do súkromia, alebo ju vrátiť. Je to veľmi jednoduché, hoci sa mnohí „investigatívni“ novinári v tom snažia nájsť niečo iné. Ďalším dôvodom je aj to, že tu celý život žijem a mnohé problémy, ktoré Bratislavu roky traumatizujú, ma trápia a teraz je príležitosť aspoň časť z toho ovplyvniť.

Očakávania od prezidenta a primátora sa však pomerne dosť líšia. V hlavnom meste ľudia žiadajú od primátora výkon a nasadanie, na rozdiel od najmä reprezentatívnej funkcie, ktorú má prezident. Objavili sa preto názory, že táto funkcia nie je pre vás taká vhodná ako prezidentský post.

Ak sú nejaké spochybnenia o mojich manažérskych schopnostiach, tak fakty sú trochu iné. Založil som dve ministerstvá, viedol súkromnú televíziu. Niektorí mi pripomínajú, že mám 69 rokov, ale vek je len číslo. Dôležité je, čo človek dokáže urobiť a či dokáže okolo seba zmobilizovať potrebných odborníkov. Videl som 80- aj 90- ročných ľudí, ktorí sú aktívni a schopní, ale aj veľa 30-ročných, ktorí nikdy nebudú prekypovať takýmito schopnosťami.

V Týždni vaše úmysly spochybnili, citujem: “Z tej Kňažkovej kandidatúry vanie čosi falošné. Chcem funkciu, jedno akú. Človek nemá dobrý pocit, keď zrazu počuje Kňažka hovoriť o mestských témach, ako vyrieši kauzu PKO aj nevýhodné zmluvy. Je to také prvoplánové, také vyrátané na efekt.” Čo si o tom myslíte?

Jedna lož za druhou. Nie som biely kôň Ivana Kmotríka ani žiadne ďalšie nezmysly.

Poďme k problémom Bratislavy. Mesto trápi zanedbaná Hlavná stanica. Investor žiada od mesta dodatok k zmluve, mesto od investora zase garancie. Nič sa nestavia. Ako by ste problém riešili z pozície primátora?

S podnikateľom, ktorý už dostatočne prejavil svoju neschopnosť, bude treba ukončiť zmluvu a vypísať verejné obstarávanie.

Investor sa už ale nechal počuť, že bude v takom prípade zvažovať žalobu na mesto.

Nech sa vyhráža. Niekoľko takých zmlúv so súkromnou firmou, ktorá nespĺňala atribút takzvanej dobrej viery, som ako minister kultúry vyhlásil za neplatné a neboli z toho žiadne súdy. Nemôže niekto svojou nečinnosťou a neschopnosťou blokovať verejný záujem a mesto toľké roky. Treba to riešiť rázne, nielen prešľapovať z nohy na nohu.

Vo svojom volebnom programe píšete, že chcete konečne doriešiť otázku Parku kultúry a oddychu (PKO). Mesto už ale nedávno tretíkrát prehralo s Henbury Development súd, chcelo sa dovolávať na najvyšší. Kultúrny stánok je zatvorený a chátra. Ako to teda chcete doriešiť?

Ak si niekto myslí, že mesto môže vyhrať tento súd, tak ja si to nemyslím, čoho dôkazom je aj vami spomínané rozhodnutie súdu. Je potrebná dohoda. Každý developér, ktorý tu chce pracovať, potrebuje dobré vzťahy s mestom. A dobré vzťahy bude mať vtedy, keď pre to mesto niečo urobí, nejaké ústretové gesto. A aj mesto potrebuje developéra.

Podstatné je, aby mala Bratislava adekvátne kongresové priestory, ako bolo PKO. Či sa podarí ho zachrániť – v tejto situácii je už ako jogurt po záruke, nečinnosť spôsobila škody.

Takže by ste ho nechali zbúrať?

Dohodol by som sa s developérom na tom, že ak PKO zbúra, musí postaviť inde adekvátne priestory, alebo sa zachová. Sú len dve možnosti.

A čo bude so žalobou za zmarenú investíciu, kde Henbury Development chce od mesta náhradu škody vo výške 28 miliónov eur?

Nežiadajte odo mňa povedať, čo bude so žalobou, nie ja som doteraz viedol rokovania s investorom. Vravím, že sa pokúsim o dohodu.

Kritizujete, že mestské podniky dnes riadia politickí nominanti. Ich šéfov chcete vyberať cez výberové konania za pomoci poradenskej spoločnosti. Čo však urobíte, ak sa nedohodnete so zastupiteľstvom, ktoré bude chcieť do podnikov znova dosadiť svojich nominantov?

Rád by som nechal odhlasovať niečo ako programové vyhlásenie vo vláde. Jedným z bodov bude, že nahradíme politické nominácie odbornosťou. Ak to poslanci neodhlasujú, dozvie sa to celá Bratislava. Zverejním mená tých, ktorí nechcú odborníkov.

Ale ak zastupiteľstvo odhlasuje, že chce do mestských podnikov znova dosadzovať politických nominantov, dáte svoj návrh aj vy ako primátor?

Alternatívu, že neodhlasujú výberové konania, si nepripúšťam.

Plánujete v tých výberových konaniach vymeniť všetkých šéfov mestských podnikov?

Ja nie som za generačnú výmenu. Bolo by smiešne, aby som sa snažil vymieňať tých, ktorí si robia perfektne svoju prácu a sú odborníci.

Ktorí sú to?

Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým osobám.

Čo bude najdôležitejšie vo vašej agende, keď nastúpite do funkcie?

Predovšetkým audit. Musíme presne a reálne zmapovať, v akej je Bratislava situácii. Ja nemám mnoho informácií, aj takých, ktoré sa týkajú zadlženia mesta či podpísania nevýhodných zmlúv. A po analýze začať veci riešiť. Tie, čo je možné riešiť hneď, tak hneď a tie, na ktoré je potrebná príprava či dohoda s mestskými časťami, developérmi či so štátom, tak postupne naštartovať činnosť.

Keď mi mnohí vyčítajú vek, majú pravdu, ja už nemám čas a nechcem o veciach štyri roky iba rozprávať. Ja chcem začať konať hneď prvý deň po nástupe, hoci už len natriem hrdzavé zábradlia, o ktoré sa ľudia nemôžu oprieť na zastávke. To nestojí nič, urobia to študenti za pár grajciarov, aj keby som to mal platiť zo svojho.

Prostredníctvom úspor v nákladoch chcete vytvoriť väčší priestor pre poskytovanie zliav žiakom a dôchodcom v MHD s postupným prechodom na bezplatné cestovanie pre tieto skupiny. To sľubujete vo svojom volebnom programe. Ako chcete tie úspory v nákladoch dosiahnuť?

Bratislava nie je financovaná podľa skutočného stavu obyvateľstva. Register obyvateľov na ministerstve vnútra totiž hovorí o niekoľkých desiatkach tisícok ľudí viac než štatistický úrad. Mnohí ľudia sa totiž nesčítali, pretože to považovali za zásah do osobnej integrity, a rozdiel sa dá vyčísliť na vyše 10 miliónov eur ročne.

Ďalšiu rezervu vidím napríklad v tom, že Bratislava potrebuje, aby sa po dohode s mestskými časťami niektoré činnosti vykonávali spoločne, napríklad kosenie trávy či opravy ciest. Jedna spoločnosť či jednotný postup dosiahne zlacnenie.

Taktiež, Bratislava je hlavné mesto, ktoré plní úlohy hlavného mesta, no nikto tie úlohy nešpecifikoval, nepovedal, koľko stoja a kto ich zaplatí. Národná rada musí potom vyčleniť v rozpočte kapitolu pre Bratislavu.

Desaťtisíce ľudí tu žijú, no nemajú trvalý pobyt, dane platia inde. Mnohé vládne budovy tiež stoja na pozemkoch mesta, neplatia dane, neplatia nájomné. Je tu veľa rezerv.

Bratislava je ale zadlženým mestom, nepoužili by ste peniaze teda radšej na splatenie starých dlhov?

Hovoríme o tom, že zľava bude, ak ušetríme. Potom budeme detailnejšie rozmýšľať, aké máme možnosti.

Parkovacia politika sa pripravovala počas posledného volebného obdobia pomerne dlho, poslanci ju nakoniec dvakrát neschválili. Ako by vyzeral váš návrh riešenia parkovania v meste?

Princípy parkovacej politiky musia byť spoločné pre celé mesto. Tí, čo tu žijú, budú mať teda prednostné právo parkovať za symbolické ceny alebo zadarmo a tí, čo prichádzajú a neplatia tu dane, musia platiť. Ale k tomu treba vybudovať záchytné parkoviská na okrajoch mesta a tie musia byť cenovo výhodné. Výhodnejšie, ako ísť do mesta autom.

Vo volenom programe tiež píšete, že chcete napríklad zriadiť mestský Central Park v časti Filiálka. Mesto tam plánovalo obnoviť železničnú stanicu. Čo bude potom s vašimi plánmi s parkom?

Zelene v meste ubúda, treba využiť každú príležitosť. Keď niečo desiatky rokov leží ladom, tak sa dá urobiť park. Ak by náhodou prišiel projekt prospešnejší pre Bratislavu a podarí sa ho presadiť, tak možno zostane na park menšia časť tohto obrovského priestoru.

Taktiež mám predstavu, že v Petržalke pri Draždiaku by mohol vzniknúť lesopark. Je tu tiež niekoľko parkovísk, napríklad za historickou budovou národného divadla, kde je hore parkovisko. To bol kedysi park a znovu ho tam chcem mať. Tam je dosť podzemných parkovísk a jedno divoké v preluke, ktorú sa, dúfam, tiež podarí zastavať. Pokúsim sa hľadať páky na to, aby ak má niekto stavebný pozemok, nech stavia, alebo nech sa ho zbaví v prospech toho, kto stavať bude.

ml