Predsedovia európskych biskupských konferencií, ktorí sa zišli na svojom plenárnom zasadnutí v poľskej Poznani, vás zvolili do pozície nového generálneho sekretára CCEE. Aká bola vaša prvá reakcia?

Uvedomil som si svoju malosť. A to vzhľadom na úlohu a očakávania, ktoré s tým súvisia. Tak som prijal túto správu. Zároveň som ju prijal s pokorou a s vďačnosťou za dôveru, ktorá mi tým bola preukázaná. Som ochotný z celého srdca vložiť všetko, čo je v mojich silách aj mojich skúsenostiach, do tejto služby, do ktorej ma povolali otcovia biskupi zhromaždení na plenárnom zhromaždení Rady európskych biskupských konferencií.

Chcem ešte podotknúť, že menovanie sa uskutočnilo na sviatok Povýšenia svätého Kríža, čiže túto novú etapu svojho života nevnímam ako nejaký ďalší stupienok alebo povýšenie v kariére a podobne, ale skôr je to naozaj povýšenie na kríž s tým vedomím, že kríž nesený s Kristom nás nevedie k nejakému smútku alebo ťažobám, ale nás vedie k vzkrieseniu.

Kde bude pôsobiť?

Sekretariát CCEE sa nachádza vo švajčiarskom St. Gallene. Moje fungovanie bude sprevádzané mnohými cestami, výjazdmi, na podujatia za jednotlivými biskupmi alebo na konferencie biskupov.

Čo už máte ako prvé naplánované v pracovnom kalendári?

Predovšetkým agendu a to prípravu jednotlivých stretnutí, ktoré organizujeme v CCEE. Tento týždeň sa chystám na medzinárodný katechetický kongres do Ríma. Potom to bude účasť na plenárnom zasadnutí COMECE, ktorá je sesterskou organizáciou zastupujúcou biskupov delegovaných pre styky s Európskou úniou.

V tomto roku organizujeme stretnutie sekcie kultúry, kde pozývame biskupov z jednotlivých krajín Európy, ktorí majú na starosti oblasť pastorácie kultúry a našou témou bude pastorácia spojená s púťami a s turistickým respektíve religióznym cestovným ruchom. A potom to bude decembrové stretnutie predsedníctva CCEE v Ríme, kde sa stretnú dvaja kardináli a jeden arcibiskup spolu s generálnym sekretárom a vicesekretárom CCEE.

Aké sú tie hlavné výzvy samotného CCEE v súčasnosti pre novonastupujúceho generálneho sekretára?

Jednou z hlavných vízií a služieb a poslaní Rady európskych biskupských konferencií je prepájanie a s tým súvisiace aj zjednocovanie jednotlivých krajín v duchu hesla: Jednota v rôznosti. Keď sa rešpektuje rôznorodosť avšak s tou víziou, že táto rôznorodosť, ktorá je medzi jednotlivými krajinami Európy by nemala prehlbovať naše rozdelenie, ale v duchu prináležania k jedinej Cirkvi, vyznávania jedinej viery v Pána Ježiša Krista by nám malo slúžiť skôr k vzájomnému dopĺňaniu sa a tým pádom aj zjednocovaniu. Európa pociťuje nedostatok toho nadšenia, entuziazmu, ktoré ju sprevádzali pri vstupe viacerých krajín do Európskej Únie, hovorím o roku 2004, kedy aj Slovensko bolo touto krajinou a teraz cítiť skôr otázniky aj v súvislosti s tzv. brexitom ale aj v súvislosti s mnohými inými témami, ktoré skôr rozdeľujú ako spájajú. Katolícka cirkev samozrejme si je vedomá, že nie je jednou z politických a spoločenských organizácií, ktoré by mali riešiť túto nejednotu spôsobom akým sa to očakáva od politikov, ale Katolícka cirkev má svoj príspevok, ktorým je ohlasovanie Ježiša Krista, ktorým je evanjelizácia, ktorým je jej vlastné poslanie. Je to vlastne jediná globálna organizácia na celom svete s 2000-ročnou tradíciou a o to viacej by toto jej pôsobenie mohlo byť citeľné na jednom kontinente.

Keď sa vrátime domov, v čom vidíte úlohu našej cirkvi a našej krajiny, pri rozhodovaní o víziach Európy?

Slovensko nachádzajúce sa v strednej Európe, je mostom medzi východom a západom, je krajinou, kde prišli spolupatróni Európy, svätí Cyril a Metod a je aj krajinou, ktorá prešla totalitou socializmu. Ttoto všetko je pre nás dedičstvo, ktoré nám dáva skúsenosti a istý nadhľad a skúsenosť toho, že aj ťažké obdobie totality sa dá prekonať, keď človek, keď národ zostal verný svojej viere a svojim koreňom. Rovnako aj Európa má potrebu tejto vernosti, v zápase, ktorý má zmysel. Aj keď sa cítime v menšine, aj keď sa cítime mainsteamom či už mediálnym alebo intelektuálnym v úzadí alebo v pozícii výsmechu, tak rozhodne naša viera a vernosť tejto viere sú nástrojom nádeje a odhodlania zostať verní a pokračovať v tom poslaní, ktoré sme prijali od Pána Ježiša a od Cirkvi.

Zdroj: TK KBS