EÚ po zasadnutí uvalila zákaz cestovania a zmrazila majetok 78 bieloruských predstaviteľov

EÚ po zasadnutí uvalila zákaz cestovania a zmrazila majetok 78 bieloruských predstaviteľov. Zároveň zmrazila aktíva ôsmich subjektov, ktorými sú spoločnosti, banky alebo združenia. Momentálne sa vzťahujú reštriktívne opatrenie EÚ na celkovo 166 osôb a 15 bieloruských subjektov.

Podľa Klusa sankciami voči tým, ktorí stoja za brutalitou Lukašenkovho režimu a podporujú ho, vysiela EÚ ďalší signál nádeje a podpory pre obyvateľov Bieloruska. Štátny tajomník zdôraznil, že v Bielorusku nejde o geopolitický zápas.

„Európska únia ani zvyšok Západu nevedú vojnu proti Bielorusku, ale diktátor Alexander Lukašenko vedie vojnu proti svojmu vlastnému národu, ktorý je jeho najobávanejším nepriateľom. Napokon, rastúci počet politických väzňov dosahujúci počet vyše päťsto osôb, pokusy o samovraždu, neobjasnené úmrtia opozičných predstaviteľov, ale tiež nedávny únos civilného lietadla a zatknutie opozičného novinára či tisícky zlomených osudov Bielorusiek a Bielorusov hovoria sami za seba,“ pokračoval na zasadnutí Klus.

.

Samotnému rokovaniu predstaviteľov členských štátov EÚ predchádzalo ich stretnutie a diskusia s bývalou bieloruskou prezidentskou kandidátkou a exilovou opozičnou líderkou Sviatlanou Tichanovskou, ktorej zhodne tlmočili podporu a solidaritu.

„Prijali sme ďalší, v poradí štvrtý sankčný balík, ako aj samostatný balík reštrikcií, ktoré okrem personálnych sankcií a vybraných bieloruských spoločností zasiahnu aj osoby zapojené do nedávneho vynúteného pristátia civilného letu Ryanair v Minsku a následného zadržania opozičného novinára a aktivistu Ramana Prataseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej. Medzi cieľovými osobami sankcií je aj niekoľko významných obchodníkov či podnikateľov, ktorí podporujú Lukašenkov režim a majú z neho úžitok,“ vysvetlil Klus.

 

Členské štáty EÚ zároveň vyzvali na prepustenie politických väzňov a na začatie inkluzívneho dialógu s občianskou spoločnosťou, ktorý by viedol k férovým voľbám

Ministri a štátni tajomníci členských krajín EÚ v Luxemburgu rokovali aj o bezpečnostnej i politickej stabilizácii Iraku. V súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v krajine, ktoré sú plánované na október 2021, partneri vyzvali na ich bezpečný a spravodlivý priebeh. Súčasne potvrdili záujem EÚ o posilnenie spolupráce s Irakom, ktorý začína zohrávať dôležitú mediačnú úlohu v sporoch na Blízkom východe. Témou zasadnutia boli aj dopady pokračujúcej pandémie, spolu s politickými a sociálnymi turbulenciami v regióne Latinskej Ameriky a Karibiku.

Marcinková víta sankcie voči represívnemu režimu Lukašenka v Bielorusku

Predsedníčka Výboru Národnej rady SR (NR SR) pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková (Za ľudí) víta rozhodnutie ministrov zahraničných vecí Európskej únie (EÚ), ktorí potvrdili tvrdé a rozsiahle sankcie voči represívnemu režimu Alexandra Lukašenka v Bielorusku.

Ekonomické sektorové sankcie

Ekonomické sektorové sankcie zamerané na tie oblasti hospodárstva, ktoré udržujú nelegitímny režim v Minsku pri živote, považuje za legitímny nástroj európskej zahraničnej politiky. Informuje o tom webová stránka NR SR.

„Za kľúčové naďalej považujem bezpodmienečné trvanie na prepustení novinára a demokratického aktivistu Ramana Prataseviča s priateľkou a všetkých politických väzňov,“ dodala Marcinková.

Dôrazne odsúdila perzekúcie bieloruských občanov a vykonštruované súdne procesy s protestujúcimi s vysokými trestami odňatia slobody, ktoré ukončili hlavnú vlnu občianskych protestov po “sfalšovaných” prezidentských voľbách.

Jediným legitímnym východiskom zo súčasnej situácie je podľa Marcinkovej inkluzívny politický dialóg smerujúci k novým spravodlivým, slobodným a demokratickým prezidentským voľbám, posilnenie podpory bieloruskej občianskej spoločnosti a pomoc perzekvovaným občanom a demokratickej opozícii. EÚ musí byť podľa nej nápomocná pri demokratickej tranzícii krajiny, hospodárskej obnove a nastolení spravodlivosti a vlády zákona.

Parlamentný výbor pre európske záležitosti na návrh Marcinkovej po vynútenom pristátí civilného lietadla v Minsku odsúdil tento krok bieloruskej administratívy. Pratasevič bol pasažierom lietadla spoločnosti Ryanair, ktoré v nedeľu 23. mája letelo z Atén do Vilniusu, no odklonili ho do bieloruskej metropoly Minsk pre údajnú bombovú hrozbu. Po pristátí novinára na letisku zatkli. Tlačová služba bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka informovala, že osobne nariadil, aby lietadlo sprevádzala do Minsku stíhačka MiG-29. Bombovú hrozbu podľa nej nahlásili, keď sa lietadlo nachádzalo nad bieloruským územím. Úrady neskôr uviedli, že v lietadle nenašli žiadne výbušniny.