Bratislava 5. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Andrej Kiska sa ujal prezidentovania s tým, že chce slovenskú spoločnosť spájať. Svojimi kontroverznými krokmi vo svojej funkcii však ľudí “dokonale” rozdelil. Podľa prieskumu agentúry Focus ho 43 % ľudí chce aj po ďalších voľbách vidieť v prezidentskom paláci. Rovnaké percento ľudí ho však za prezidenta už nechce.
Prezident SR Andrej Kiska je miláčikom mainstreamových médií a preto nie je prekvapivé, že ho vždy vykresľujú v najlepšom svetle, čím by nejeden nadobudol dojem, že je to spájateľ národa a morálna autorita, ktorú každý obdivuje. Za príklad kontroverzného a spoločnosť rozdeľujúceho prezidenta, mainstream často označuje českého prezidenta Miloša Zemana. Opak je však pravdou.
Podľa povolebného prieskumu v Českej republike bolo so znovuzvolením Miloša Zemana spokojných až 54,2 % obyvateľov a nespokojných bolo len 37,5 %. Tento prieskum teda jasne ukazuje, že väčšina Čechov podporuje svojho prezidenta.
Na Slovensku sa ďalšie prezidentské voľby nezadržateľne blížia. Extrémne liberálny denník N dal agentúre Focus vypracovať prieskum, v ktorom sa pýtali, či si Slováci želajú Andreja Kisku v prezidentskom paláci aj po ďalších prezidentských voľbách. Výsledok je šokujúci vzhľadom na to, ako sa doteraz snažil mainstream z Kisku urobiť doslova národného hrdinu.
Vo funkcii prezidenta by chcelo Kisku aj naďalej 43,7 % obyvateľov. Naopak, Kisku za prezidenta už nechce 43,6 % Slovákov. Odpovedať na otázku nevedelo 14,6 % ľudí.
Z prieskumu teda vyplýva, že Kiskovi sa dokonale podarilo rozdeliť spoločnosť. Čo je v rozpore s tým čo sľuboval, keď sa ujímal funkcie. Vtedy hovoril o spájaní spoločnosti a, že chce byť prezidentom všetkých Slovákov.
Za to ako nakoniec dopadol si môže sám svojimi kontroverznými činmi. Dobrým príkladom bola situácia po parlamentných voľbách v roku 2016, kedy do prezidentského paláca prijal všetky parlamentné strany okrem strany Kotleba – ĽSNS. Tým demonštratívne odsunul vyše 200 tisíc voličov tejto strany na druhú koľaj.
Ďalším jeho prešľapom je jeho doslova kamarátstvo s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, ktorý toleruje fašistické bandy vo svojej krajine a dokonca batalion Azov začlenil do ukrajinskej armády a tak spolu bok po boku bojujú na východe Ukrajiny proti separatistom.
Podobne priateľský vzťah má aj s tureckým prezidentom Erdoganom. Na stretnutí s ním dokonca Kiska vyhlásil, že Turecko je ostrovom stability. Povedal to pritom v čase, keď Erdogan nechal krvavo potlačiť protivládne demonštrácie a v čase, keď začal brutálny útok na Kurdskú menšinu.
Prezident sa “predviedol” aj pri referende za rodinu, keď namiesto toho, aby vyhlásil referendum, dal otázky referenda najprv preskúmať ústavnému súdu. Organizátorov z Aliancie za rodinu ignoroval. Naopak do prezidentského paláca si neskôr pozval zástupcov LGBTI. To jasne hovorí o jeho “hodnotách.”
Za povšimnutie stojí aj Kiskov “osobný taxík” domov do Popradu a to lietadlo ministerstva vnútra. Kiska tak prelietal približne jeden milión eur z peňazí daňových poplatníkov.
Na povrch vyšli aj Kiskove daňové problémy. Jeho firma mala neoprávnene krátiť dane. Kiska však využil inštitút účinnej ľútosti a tak ho nečakal žiaden trest. Využitím tohto inštitútu sa však de facto priznal k daňovému deliktu. Kiska je tak na úrovni Bašternáka.
Čím však najviac rozdeľuje spoločnosť je jeho extrémna rusofóbia a proamerický fanatizmus. Kiska svojho času volal po tom, aby na Slovensku bola postavená základňa NATO. Rusko považuje za nepriateľa, ktorý vraj rozvracia Európu. Povedal to aj naposledy pri návšteve v Slovinsku.
Záver je teda jednoznačný. Nie Zeman, ale Kiska je kontroverzný prezident, ktorý rozdeľuje spoločnosť a aj napriek mediálnej propagande v jeho prospech sa minimálne polovica národa nedala ovplyvniť. Treba totiž počítať s tým, že tento prieskum môže byť jemne povedané naklonený Kiskovi, keďže ho zadával už spomínaný denník, teda počet jeho odporcov môže byť výrazne vyšší.
Samuel Gdovin