Môj profil 
Predplatné
Prečo je to tak? Každý má na to vlastnú odpoveď a najhorkejšiu iste voliči KDH.
Hnutie je hodnotovo najstabilnejšie, ale aj najskostnatenejšie. Výsledkom je, že spolu s protestujúcimi proti odoberaniu detí pred nórskym veľvyslanectvom stojí Kollár, ale nikto z hodnotovo ukotvenej strany KDH. Môžeme sa potom čudovať, že KDH preferencie klesajú a Kollárovi stúpajú? Asi nie.
Starých bardov uskupených na začiatku kádeháckej kandidátky už takéto veci nezaujímajú. Veď oni sú predsa páni politici. Niektorí už cez dve desaťročia zahrievajú poslanecké lavice. Len sa usmejú nad pokusmi tých naivných, do politiky sa snažiacich dostať, začiatočníkov. Oni už vedia, ako to funguje, ako vychádzajú hlasovacie počty.
Títo starí „harcovníci“ sú aj hlavným dôvodom momentálnej mimoriadne nízkej podpory KDH. Sú už obohratí ako staré platne. Všetci vedia, že sú neschopní prísť s čímkoľvek prínosným, pre spoločnosť zaujímavým. Sú vyprázdnení, ako Magalovej vymastený pekáč a už si zvykli na svoje nemastné-neslané fungovanie.
Mená ako Brocka, Hrušovský, Abrhán vyvolávajú tak akurát dávivý reflex nie dôveru a chuť ísť voliť. Ktovie, či si to uvedomujú.
O vyprázdnenosti a zatuchnutosti hnutia svedčí aj predvolebná kampaň. Na kádeháckych billboardoch matka drží dieťa zabalené v osuške so slovenským znakom. So slovenským znakom? To vo vedení už všetci potratili rozum? Veď KDH sa dobrovoľné neprihlási ani k slovenskému hokejovému mužstvu, nie to aby šlo bojovať za národnú vec. A pod tým „Bezpečný domov – spokojné rodiny“. Ani keby som sa silne zamyslel, nevymyslel by som menej zaujímavý a nič nehovoriacejší slogan.
Ale pri lepšom pohľade na kandidátku si človek všimne, že nemusí byť všetko stratené. Kandidátke velí, ako je v každej strane zvykom, predseda – Ján Figeľ, potom nasledujú starí bardi a potom krajské štruktúry. Ako je to už v KDH zaužívané. Ale medzi týchto starých bardov sú nasadené dva mladé stranícke kádre Miroslava Szitová na druhom a Miloš Moravčík na šiestom mieste. Čo zaradením týchto dvoch mladých ľudí na tak dobré miesta na kandidátke hnutie sleduje, možno úplne jasné nie je, každopádne sú títo ľudia mladí a zatiaľ ešte neokresaní poslaneckými lavicami i keď iste obrúsení straníckou kultúrou.
Ako sa však pohybujeme po kandidátke k vyšším číslam začínajú byť mena zaujímavejšie. Na desiatom mieste František Orlovský z Donum vitae, na osemnástom mieste profesorka a prolife aktivistka Eva Grey, za ňou na devätnástom prolife aktivista a organizátor Národného pochodu za život Marek Michalčík.
Na dvadsiatomdruhom mieste nájdeme Renátu Ocilkovú – bojovníčku proti gender ideológii a odborníčku na túto problematiku. Na 40 mieste Mariána Čaučíka dobrovoľníka a aktivistu tzv. „podzemnej cirkvi” v oblasti práce s deťmi za komunistického režimu. Po revolúcii bol dlhoročným predsedom mládežníckej organizácie eRko.
Ďalej nájdeme dva zaujímavé stranícke kádre Dariusa Hatoka na päťdesiatomdruhom mieste a Natašu Žembovú terajšiu hovorkyňu KDH, bývalú moderátorku RTVS na mieste sto.
No a samozrejme, nemôžeme zabudnúť na Alojza Hlinu, ktorý so svojimi troma súputníkmi z jeho strany Občania kandiduje tiež na kandidátke KDH. KDH si od jeho zaradenia na kandidátku sľubovalo plus 20.000 hlasov, ktoré Hlina dostal ako preferenčné v minulých voľbách, keď kandidoval za OĽaNO. Uvidíme, či sa hlasy sčítajú a Hlina bude prínosom pre stranu, alebo sa hlasy odčítajú ako v prípade Lipšica, ktorého si dalo na kandidátku OĽaNO a ktorý ich ťahá pod hranicu zvoliteľnosti.
Ale keby sa nádeje KDH naplnili a Hlina dostal toľko preferenčných hlasov ako v minulých voľbách, dostal by sa do parlamentu. Ak by spolu s ním volili jeho voliči aj jeho troch ďalších ľudí, teda keby voliči krúžkovali miesta od 67 do 70 dostali by sa do parlamentu štyria cudzí ľudia – nekádeháci.
Ak spočítame iba tu spomenutých, medzi voličmi KDH známych nových kandidátov, vyjde nám číslo 13. Teda trinásť nových ľudí má šancu prekrúžkovať sa do parlamentu a vytlačiť tak starých, už nezaujímavých dlhoročných poslancov KDH.
To by znamenalo revolúciu, ktorú by iste uvítal občan i nevolič KDH, ale takmer iste nie štruktúry, poslanci a dlhoroční straníci – kádre strany. Veď dlhoročným poslancom, ktorí kandidujú z prvých miest, by sa mohlo stať, že sa ocitnú mimo svojich vyhriatych stoličiek.
Teoreticky by to mohlo zájsť až tam, že nikto, alebo iba jeden z nich, povedzme predseda, by sa skutočne aj dostal do Národnej rady.
Voliči KDH tak nechtiac dostali do rúk možnosť urobiť revolúciu v strane a vyčistiť tento prestárnutý a mentálne unavený domov dôchodcov. Vpustiť do politiky novú mladú a už v praxi overenú generáciu. Umožniť strane obrodiť sa a pripraviť ju tak na ďalšie politické fungovanie v budúcnosti.
A voliči KDH pre to nemusia urobiť veľa. Stačí aby išli voliť a krúžkovali.
Juraj Martus
