Môj profil 
Predplatné
Novinári si nekriticky a ochotne osvojili názory Zuzany Hlávkovej. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je výkladnou skriňou už tretej Ficovej vlády. Zasiahnuť Roberta Fica cez najdôveryhodnejšieho ministra v jeho kabinete (a ďaleko najkompetentnejšieho šéfa rezortu zahraničných vecí po roku 1989) je pokušením, akému väčšina novinárov nedokáže odolať. Ideologické predsudky sú príliš silné na to, aby ich dokázali prekonať a uvažovať triezvou hlavou.
Čo hovorí Zuzana Hlávková
Argumenty Zuzany Hlávkovej majú silný emocionálny náboj, ale chabú faktickú hodnotu. Ona ani Transparency International Slovensko nepreukázali, že ministerstvo zahraničných vecí porušilo vo výberovom konaní, ktoré vyhrala Agentúra Evka, zákon. Zo žiadneho dostupného dokumentu nevypláva, že niekto obišiel predpísané procedúry. Sumy, o ktorých je v tomto prípade reč, navyše nie sú magnetom pre korupčné skupiny.
Aj preto si Zuzana Hlávková pomáhala výrokmi, ktoré nedokázala oprieť o dôkazy. Jednak sa odvoláva na existenciu „tlaku“, a jednak na výroky ministra Lajčáka, čo mali odznieť medzi štyrmi očami. O tieto neuchopiteľné argumenty opreli médiá vieru v to, že Miroslav Lajčák zatváral oči pred „pochybnými zákazkami“.
Denník SME zasahuje
Keďže dôkazy o nezákonnom výbere Agentúry Evka neexistovali, denník SME ju aspoň oblepil nálepkami Smeru. Konateľ agentúry pán Strašifták podniká aj s pánmi Schubertom a Opaterným a s nimi v minulosti zase podnikal aj súčasný minister financií Peter Kažimír.
Najčítanejšiemu slovenskému denníku toto vágne prepojenie stačí, aby to považoval za dôkaz existencie temných síl v pozadí príprav otváracieho ceremoniálu slovenského predsedníctva EÚ. Pritom ignoruje fakt, že Agentúra Evka pôsobí prevažne na zahraničných trhoch a Slovenský trh pre ňu prakticky nie je zaujímavý.
Čo by mohlo vyplývať z logiky SME
Podľa tej istej logiky by sa dalo povedať, že Zuzana Hlávková je nastrčenou figurantkou novovznikajúcej strany Progresívne Slovensko alebo druhej najsilnejšej parlamentnej strany SaS. Slečna Hlávková má na Facebooku ako priateľa Martina Dubéciho a podľa informácií Ďatľa sa s ním aj stretáva. Pán Dubéci sa otvorene prihlásil k projektu Progresívne Slovensko Ivana Štefunka.
Zuzana Hlávková má na Facebooku ako priateľa aj poslanca SaS Martina Poliačika a Ďateľ v týchto dňoch preveruje informáciu, že aj on sa chystá pripojiť k projektu Progresívne Slovensko, ktorý má mať podporu aj úspešného podnikateľa v oblasti IT Antona Zajaca. Ďalší poslanec SaS Juraj Droba má brata Andreja, ktorý je od roku 2014 slovenským veľvyslancom v Kanade.
Ak by sme si osvojili optiku denníka SME, z týchto skutočností a informácií by sme mohli kadečo vyvodzovať a Zuzana Hlávková by z toho vyšla napríklad ako agent aktuálnych alebo tvoriacich sa opozičných síl. Ale bola by takáto skratka namieste? Pochopiteľne, nebola.
Pre poriadok dodajme, že podobnou logikou sa neriadia len v SME, ale v mnohých iných redakciách.
Intelektuálne zlyhanie médií
Vychádzame z toho, že Zuzanu Hlávkovú viedli k napísaniu blogu a k vystúpeniu na tlačovej konferencii Transparency International Slovensko iba čestné pohnútky. Veríme, že nechcela vedome klamať, že nechcela zámerne poškodiť ministra Lajčáka a nemala žiadne postranné úmysly. Dôvera v jej úprimnosť však ešte neznamená, že Hlávkovej videnie problému sa zhoduje s realitou.
Médiá musia pravdivosť výrokov tohto typu overovať a podrobovať kritickému skúmaniu. Zuzana Hlávková sa vo viacerých vyjadreniach odvolávala na rozhovor s Miroslavom Lajčákom medzi štyrmi očami (IT kartely, súlad srdca s rozumom). Ako sa však dajú overiť tvrdenia, čo sa odvolávajú na rozhovor medzi štyrmi stenami a štyrmi očami?
Práve tieto údajné ministrove výroky majú Lajčáka podľa Hlávkovej i médií najviac kompromitovať. Novinári bezhlavo a nekriticky veria, že rozhovor medzi Hlávkovou a Lajčákom prebehol presne tak, ako to mladá dáma interpretuje. A to je nepopierateľné intelektuálne a remeselné zlyhanie.
Hrdinkou (za) 24 hodín
Zuzana Hlávková sa stala okamžite mediálnou ikonou. Po 24 hodinách z nej novinári urobili bojovníčku za transparentnosť vo verejnom živote, whistleblowerku a statočnú mladú ženu, neohrozene stojacu proti skorumpovanému systému. V priebehu jedného dňa sa stala pozitívnym symbolom, čo sa niekomu nepodarí za celý život. A naopak, médiá v priebehu tých istých 24 hodín znehodnotili obraz ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý už takmer 30 rokov bez najmenšej úhony pôsobí v domácej i zahraničnej diplomacii.
Táto nerovnováha bije do očí a je príznakom dlhodobého intelektuálneho zakrpatievania slovenských médií. Novinári majú tendenciu popisovať slovenskú politiku ako morálne dno. Niežeby bolo ohľadom verejného života nad čím plesať, ale výkony novinárov dokazujú, že médiá sú v oveľa hlbšej kríze ako politika.
