Vatikán 30. septembra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS)

Október bude plný cirkevného diania počnúc synodou, cez svätorečenie až po jeho charakter mimoriadneho misijného mesiaca. Nad bohatstvom duchovných podnetov a príležitostí októbra 2019 sa vo svojej rubrike pre Vatikánsky rozhlas zamýšľa kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov

Zamyslenie kardinála Jozefa Tomka

Mesiac október je bohatý na duchovné príležitosti, ktoré môžu naplniť náš duchovný život. Predovšetkým celý október sa považuje za mariánsky mesiac, keď sa vo väčšej miere a s väčšou zbožnosťou modlíme ruženec Panny Márie.

Táto ľudová modlitba sa rozšírila po celej Katolíckej cirkvi medzi jednoduchými aj medzi vzdelanými veriacimi. Nevyžaduje  príliš namáhavé sústredenie, môže sa recitovať ústne alebo mlčky, zhromažďuje základné skutočnosti, čiže „tajomstvá“ našej viery, a to udalosti zo života Ježiša Krista a Panny Márie, môže sa recitovať nahlas v rodine, v spoločnosti s inými alebo osamote. Pre tieto a iné vlastnosti je ruženec obľúbená katolícka modlitba v každej dobe a najmä v mesiaci októbri.

Aj pápež František má v októbri bohatý program. Dňa 4. októbra vysvätí v bazilike sv. Petra v Ríme štyroch nových biskupov, ktorých potom vyšle do pastierskej služby na rôzne miesta. Nás Slovanov svojím menom upozornil na seba Kanaďan Michal Czerny (Černý), ktorý sa narodil v Čechách, ale rodičia ho vzali so sebou do Kanady, keď sa po druhej svetovej vojne vysťahovali hľadajúc prácu a chlieb.

Nasledujúci deň Svätý Otec začlení trinástich biskupov do zboru kardinálov. Na prvú októbrovú nedeľu otvorí pápež celosvetovú biskupskú synodu, venovanú Amazónii. Pastieri z celej Cirkvi sa budú skoro celý mesiac zaoberať ľudskými problémami a pastoračnými potrebami širokého územia okolo juhoamerickej rieky Amazonky. Synodálne stretnutie je príležitosťou pre biskupov a najmä pre členov synody, aby si uvedomili určitú zodpovednosť každého biskupa za všetky ostatné „cirkvi“ diecézneho rázu. Všetci veriaci však si môžu prehĺbiť poznanie tajomstva spoločenstva i jednoty Cirkvi.

V nedeľu 13. októbra pápež František vykoná ďalší dôležitý krok v živote našej matky-cirkvi: vyhlási za svätých, čiže kanonizuje niektorých našich zomrelých spolučlenov, ktorých predloží ako vzor svätosti celému Božiemu ľudu. Sú to mužovia a ženy z rôznych svetadielov a krajín, ktorí zasvätili svoje životy na slávu Bohu a pre dobro ľudí. Potešil som sa, keď som medzi tými, ktorých nám pápež František predkladá na sledovanie, našiel jedno meno, ktoré ma priťahuje od študentských rokov až doteraz. Je to Angličan, dnes už zakrátko svätý John Henry Newman.

Newmana som poznal ešte z jeho písomností ako člena Anglikánskej cirkvi. Jeho poznámky na adresu katolíckych biskupov a dejateľov vo svete boli umiernené, aj keď niekedy kritické. Mne sa zdali rozumné a získavali uvážený súhlas medzi katolíckymi mysliteľmi a činiteľmi, ako aj medzi ekumenickými pracovníkmi. Pomáhali mi umiestiť svoje názory uprostred rozbúreného ekumenického debatovania, aby som sa v ňom nestratil ale zavážil. Moje postavenie v rámci Apoštolskej stolice rástlo a stal som sa známym aj na ekumenickom poli. Viac krát som sprevádzal kardinála Augustína Beu a holandských cirkevných vodcov kardinála Willebrandsa a arcibiskupa z Rotterdamu. Navykol som si na ich spôsoby vyjadrovania a debatovania v rôznych rečiach. Som nesmierne vďačný  Bohu za tieto možnosti.

Newman  si položil otázku o pravej Cirkvi medzi viacerými spoločnosťami, ktoré si privlastňovali tento titul. Pri svojom hľadaní postupoval ako pravý historik. Skúmal známky pravej Cirkvi počnúc od doby jej založenia pokračujúc postupne jej štúdiom v prvých storočiach. To ho priviedlo k presvedčeniu, že dnes je to rímska katolícka Cirkev. Preto neváhal s obrátením a vstúpil do nej. Je to zaujímavá história.

Tretia októbrová nedeľa je venovaná takzvaným „zámorským“ misiám. Tým menom sme si na Slovensku zvykli menovať činnosť hlásania evanjelia ľuďom, ktorí vôbec alebo málo poznajú Ježiša Krista ako Boho-človeka, ako Boha, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť a narodil sa z Panny Márie ako človek, a dal svoj život za spásu všetkých ľudí. Ježiš Kristus poveril všetkých veriacich poslaním ohlasovať životom, a ak možno aj slovom jeho osobu, dielo, krvavú smrť a následné zmŕtvychvstanie, inými slovami našu katolícku vieru. Je to misijné poslanie Cirkvi a všetkých veriacich. V túto októbrovú nedeľu si toto poslanie pripomíname, preto ju nazývame „misijnou“ nedeľou alebo svetovým dňom misií.

Misie tvoria základné poslanie Cirkvi. Kristus, jej Zakladateľ dal všetkým jej členom všeobecný príkaz: „Iďte do celého sveta, učte všetky národy!“ Niektorým táto výzva zazvoní hlasnejšie v srdci. Pri dnešných cestovných možnostiach je aj dočasná služba v misijných krajinách možná. Ujíma sa aj misijná služba pre kňazov – známa pod menom „fidei donum“ -, ktorí idú po dohode medzi vlastným a misijným biskupom v cudzine na niekoľko rokov na priame hlásanie evanjelia alebo inú apoštolskú činnosť v nekresťanských krajinách. Aj služba rehoľných sestier v misiách je veľmi vítaná a prináša veľké ovocie. Kto má uši na počúvanie, nech počúva, čo mu hovorí Pán!

Pápež František zakončí svoj októbrový program ukončením biskupskej synody v nedeľu 27. októbra. Zaiste pripraví aj nejaký dokument, alebo iný prejav, ktorý potom rozošle do všetkých diecéz na svete, aby osviežili život viery v celej Cirkvi. Ona žije práve ako tajomné telo, so svojim srdcom, ktoré rozháňa obnovenú krv do všetkých údov. Na slávu Trojjediného Boha a pre dobro ľudí.