Kardinál Parolin poskytol rozhovor o vatikánskej diplomacii

Kritériá výberu krajín, ktoré navštívi pápež, charakteristické črty vatikánskej diplomacie či vnútorný postoj pápeža Františka zoči-voči ťažkostiam. To sú niektoré témy, ktorým sa venuje vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre taliansky katolícky denník Avvenire

Z interview pripraveného riaditeľom spomínaného denníka Marcom Tarquiniom, ktoré bolo zverejnené 2. júla, vyberáme nasledovné časti:

Aké sú priority vatikánskej diplomacie s pápežom Františkom?

„Ciele diplomacie Svätej stolice sa zjednocujú v hľadaní a podporovaní pokoja. Pápež František vstupuje do diplomacie Cirkvi s tromi charakteristickými črtami. Predovšetkým pozýva k tomu, aby sme neuvažovali o problémoch abstraktne, ale v konkrétnosti, majúc pred sebou vždy tváre ľudí: deti, staršie osoby, ľudí na okraji, obete násilia. Potom sú tu periférie. Predtým existovala vízia prevažne eurocentrická, pápež sa snaží predstaviť odlišnú perspektívu. Práve periférie pomáhajú centru pochopiť realitu dnešného sveta. Treťou charakteristikou je proaktivita: neobmedzovať sa len na reagovanie na krízy, ale snažiť sa im predchádzať a byť prítomnými, berúc do úvahy skromné prostriedky, ktoré máme k dispozícii.“

Počas týchto rokov vášho pôsobenia ako štátneho sekretára, ktoré momenty boli najkrajšie, a ktoré tie najkritickejšie, ktorým ste po boku pápeža museli čeliť?

„Neboli to pokojné roky. Mám na mysli napätia súvisiace s reformným úsilím pápeža alebo s kritikami vyvolanými kvôli dohode s Čínou. V tomto kontexte to, čo sa ma vždy dotklo, je pokoj pápeža Františka. Pápež môže mať starosti kvôli problémom, no potom im vždy čelí s veľkým vnútorným pokojom. Som ohromený jeho nástojením na radosti, ktorú by som sa odvážil definovať takmer ako znak jeho pontifikátu, a ktorá sa dá samozrejme aplikovať aj na oblasť diplomacie: nikto nás nemôže obrať o hlbokú radosť z toho, že sa cítime byť milovaní Pánom, ktorý vedie dejiny i ponad mnohé nepokoje ľudí.“

Aké kritériá sleduje pápež pri výbere krajín, ktoré navštívi?

„Na pochopenie stačí prejsť zoznamom krajín, v ktorých sa uskutočnili apoštolské návštevy v tomto roku. Je tu kritérium medzi-náboženského dialógu, o čom svedčia cesty do islamských krajín, ako Maroko a Spojené arabské emiráty. Potom ekumenické kritérium, s návštevami pravoslávnych národov ako sú Bulharsko, Severné Macedónsko a Rumunsko. Nastávajúca cesta do Afriky podčiarkuje tretie kritérium: pozornosť venovanú tým kresťanským komunitám, ktoré sú najviac na periférii, a ktoré trpia a potrebujú útechu a povzbudenie. Do tejto perspektívy zapadajú želané návštevy Južného Sudánu a Iraku. Sú to návštevy, ktoré poukazujú i na ďalšie kritérium – obavy o pokoj – , o ktorom svedčí aj cesta do Japonska, ktorá je v stave štúdia, s osobitnou pozornosťou zameranou na atómové odzbrojenie.