“Nesmieme ľudí zavádzať, čo sa týka sviatosti manželstva, jeho nerozlučiteľnosti, jeho otvorenosti pre dieťa a zásadnej komplementárnosti oboch pohlaví. Pastoračná pomoc musí mať na zreteli večnú spásu.”
Úvahy o novom chápaní zjavenia v zmysle “životnej reality” explicitne odmietol: “Nejde o to, prispôsobiť zjavenie svetu, ale o to, aby sme získali svet pre Boha.”
Kardinál Müller sa vyjadril v rámci prezentácie nemeckého prekladu knihy kardinála Saraha “Alebo Boh alebo nič”.
Kardinál Müller ďalej kritizoval “klímu nemeckých nárokov na vedenie v celej všeobecnej Cirkvi”. Povedal, že to sa žiaľ prejavuje vo vysokom počte vystúpení z cirkvi, v opustených spovedniciach a prázdnych kňazských seminároch a rehoľných domov v Nemecku.
Kardinál Müller spomenul, že sa ho často pýtajú, z čoho si “establishment” tak zvanej „nemeckej cirkvi“ pri všetkých tých symptómoch dramatického úpadku v otázkach sexuálnej morálky a katolíckej náuky vyvodzuje nároky byť priekopníkom celej všeobecnej Cirkvi. Iba “trvalo udržateľná nová evanjelizácia so všetkou úprimnosťou a horlivosťou” môže pôsobiť proti “zvetranosti kresťanstva v Nemecku”, ako vyhlásil kardinál Müller, podľa denníka “Tagespost”.
S pohľadom na blížiacu sa synodu biskupov o rodine kardinál kritizoval slepotu voči problémom, ktorou sa pripustenie znovu zosobášených rozvedených ku svätému prijímaniu a uznanie homosexuálnych vzťahov “vyhlasujú za “ústredné témy pastorácie budúcnosti”:
“Všetkými prostriedkami sa tu ľudia pokúšajú exegeticky, historicky, dogmaticky a s poukazom na psychológiu a sociológiu katolíckej náuky, ktorá vychádza z Ježišovho učenia, dekonštruovať a relativizovať, len aby sa Cirkev javila ako konformná voči spoločnosti. Kto stojí verne pri náuke Cirkvi, proti tomu sa publicisticky bojuje ba dokonca ho hanobia ako protivníka pápeža, akoby pápež a všetci biskupi neboli v spoločenstve s ním svedkami zjavenej pravdy, ktorá im bola zverená, aby ju verne spravovali a aby ju ľudia neznížili na ľudskú mieru,” povedal prefekt Kongregácie pre náuku viery.