Zanieteného pedagóga, plodného autora mnohých vedeckých, odborných publikácií, riešiteľa viacerých vedecko-výskumných projektov, ale aj príťažlivých umeleckých prekladov z ruského jazyka do slovenčiny, súčasná situácia určite neteší. Veď koho by aj nadchla?

Ako sa s ňou vyrovnávate, či doslova pasujete vy, taká činorodá osobnosť? A čo vaši študenti?  

V roku 1880 Rusko postihla epidémia cholery. V septembri dorazila do Moskvy. Bola vyhlásená prísna karanténa. A.S. Puškina karanténa zastihla na jeho statku v dedine Boldino. Puškin bol nútený zostať tam v izolácii tri a pol mesiaca. V Moskve zostala jeho snúbenica N. Gončarovová, ktorej v liste napísal: „V tejto chvíli si nemôžem želať nič lepšie.“ Obdobie Puškinovej boldinskej karantény vošlo do dejín literatúry pod názvom Boldinská jeseň a stalo sa vrcholným a najplodnejším obdobím Puškinovho života. Tu napísal Malé tragédie, cyklus Belkinove poviedky, dokončil veršovaný román Eugen Onegin, napísal asi štyridsať básní a väčšinu svojich rozprávok. Spomenul som si na to preto, lebo toto je vynikajúci príklad pozitívneho tvorivého využitia  epidémie. Cholera odišla, Puškinove diela zostali a ja nimi trápim svojich študentov v čase novej epidémie, aby aj vďaka nim trochu zabudli na katastrofickosť situácie a trávili čas izolácie tvorivým čítaním. Pokiaľ ide o mňa, snažím sa veľmi nesledovať vývoj situácie. Prednášam online, opravujem úlohy, ktoré som študentom zadal, píšem recenziu na jednu monografiu a štúdiu o hudbe vo filmoch A. Tarkovského. A sadím stromy v záhrade. Okrem toho som vybral zopár vlastných básní pre ruský časopis Vozduch a tiež slovenské preklady poézie súčasného ruského básnika Ivana Achmetieva do zborníka, ktorý sa chystá k jeho jubileu. Prekladanie je tak trochu koronavírus – ak sa človek čiastočne neizoluje, nič nepreloží. Pre mňa osobne táto situácia nie je tragicky výnimočná.

Ťažko vybrať napríklad len jeden skvelý titul z Vašej bohatej prekladateľskej tvorby, či rovnako z vašich zostavovateľských prác. Veď nechýbajú medzi nimi takí velikáni, akými boli a navždy zostanú A. P. Čechov, či F. M. Dostojevskij. S kým ďalším je spojená prípadná vaša ďalšia prekladateľská tvorba? 

Na tento rok mám naplánovaný preklad rozprávky A. S. Puškina O rybárovi a rybke (jeden nový preklad síce vyšiel teraz nedávno, ale nie je dobrý), dúfam, že sa mi podarí. A taktiež sa chystám prekladať rozsiahlejšiu esej Sergeja Ejzenštejna o americkom animátorovi Disneym. Na budúci rok plánujem preložil niekoľko noviel ruského prozaika 20. – 30. rokov 20. storočia S. Kržižanovského, autora, ktorého počas jeho života vôbec nepublikovali. Asi až teraz prišiel jeho čas.

Oblasť výskumu v ruskej literatúre 19. a 20. storočia, ruská detská literatúra, ruské výtvarné umenie a film 20. storočia, sú tiež v centre vašej pozornosti. Je to obrovský záber a vy máte rovnako, ako my všetci, na všetko tiež len 24 hodín denne. Čo vám najviac pomáha k zvládaniu všetkého, do čoho sa s takou vervou púšťate a tak úspešne robíte? 

Ak by som mal odpovedať na otázku čo?, povedal by som: lenivosť. Paradoxne lenivosť ma núti prekladať, aby som si dokázal, že nie som lenivý. Ďalšia vec je to, že v ruskej literatúre je tak veľa vynikajúcich a originálnych autorov a diel, že mi je strašne ľúto, že nebudú preložené do slovenčiny. Ak by som mal odpovedať na otázku kto?, odpovedal by som: moja manželka Ivana. Veľa vecí robíme spolu. Máme spoločné preklady, napr. hru A. V. Vedenského Vianoce u Ivanovovcov alebo knihu esejí o literatúry A. Goľdštejna Rozlúčka s Narcisom, máme preklady kníh poviedok, z ktorých časť som prekladal ja a časť manželka, napr. Čiasi smrť S. Dovlatova alebo V dome niekto je Ľ. Petruševskej, a máme knihy, ktoré som ja zostavil a manželka preložila, napr. Z denníka spisovateľa. Rusko a Európa F. M. Dostojevského, Proti… L. N. Tolstého alebo prvá kniha poviedok A. P. Čechova Za súmraku, ktorá je zaujímavá tým, že v slovenčine vyšla v rovnakej podobe, v akej ju zostavil sám Čechov – výber poviedok a ich poradie som našiel v Čechovovom liste jeho bratovi Alexandrovi a samotné poviedky som potom hľadal v Čechovovom súbornom diele, a tiež tým, že v slovenčine už vyšla v druhom vydaní, lebo prvé sa vypredalo. Takáto skutočnosť, ako aj to, že napríklad antológia ruskej poézie Ruská avantgarda (2013), ktorú som zostavil, alebo môj preklad románu súčasného ruského prozaika J. Vodolazkina Laurus (2019) sa v čitateľských anketách stali knihou roka, je veľmi dobrým impulzom pre ďalšiu prácu.

RCVK