Ottawa 8. februára 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:Pixabay)

Konzervatívny poslanec Michael Cooper vyzval na “zrušenie” tohto “nebezpečného” ustanovenia, keďže “v prípade duševných chorôb nemožno určiť nenapraviteľnosť”, píše Tristan Vanheuckelom pre The European Conservative

Kanadská vláda sa snaží zabrzdiť plánovanú zmenu už aj tak povolených zákonov o eutanázii. Ak by bola schválená, o tento zákrok by mohli požiadať osoby trpiace duševnou chorobou.

Minister spravodlivosti David Lametti (Liberálna strana Kanady) tvrdí, že na vytvorenie primeraných záruk je potrebný dlhší čas. Vo štvrtok 2. februára predložil v parlamente návrh zákona, prostredníctvom ktorého dúfa, že sa mu podarí zabezpečiť jeho predĺženie o jeden rok do 17. marca 2024.

Podľa ministra nový termín umožní dokončenie prebiehajúcich štúdií o rizikách rozšírenia služby známej pod skratkou MAID (eufemistický výraz “lekárska pomoc pri umieraní”) na duševne chorých. “Bezpečnosť Kanaďanov je jednoducho na prvom mieste,” uviedol Lametti.

“Je jasné, že na to, aby sme to správne vyriešili, potrebujeme viac času,” pokračoval Lametti a poukázal na dôležitosť napredovania “v tejto citlivej a zložitej otázke obozretným a uváženým spôsobom”.

Konzervatívny poslanec Michael Cooper však vyzval, aby sa najnovšie “nebezpečné” rozšírenie MAID “zrušilo”, keďže odborníci “jasne tvrdia, že v prípade duševných chorôb nemožno určiť nenapraviteľnosť”.

V písomnom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené krátko nato a podpísané Cooperom a oficiálnym opozičným tieňovým ministrom pre Atlantickú Kanadu Robom Moorom, sa uvádza, že:

Konzervatívci neveria, že MAID je prijateľným riešením duševných chorôb a psychického utrpenia. Náš systém zdravotnej starostlivosti by mal pomáhať ľuďom nájsť nádej, ktorú potrebujú na život, a nie napomáhať ich smrti.

Kanada prvýkrát schválila samovraždu s pomocou lekára pre nevyliečiteľne chorých v roku 2016 po tom, ako Najvyšší súd Kanady zrušil zákaz tejto praxe a požiadal o vypracovanie nového zákona. V roku 2019 ten istý súd zákon zrušil, pretože sa obmedzoval na občanov, ktorých smrť bola “rozumne predvídateľná”.

Kanadská vláda vyhovela v marci 2021, keď parlament schválil návrh zákona C-7, ktorým sa táto požiadavka zrušila. O asistovanú samovraždu teraz mohli požiadať dospelí s vážnymi a chronickými fyzickými stavmi, ktoré neohrozovali život. Hoci legislatíva teoreticky rozšírila právo na MAID len na prípady týkajúce sa duševných chorôb, vložila do nej podmienku, že skutočné vykonávanie sa nemôže začať pred marcom 2023.

Podľa najnovších vládnych údajov od roku 2016 viac ako 30 000 Kanaďanov požiadalo štát, aby sa postaral o ich koniec. Každý rok zaznamenáva prudký nárast, pričom len v roku 2021 bolo takýchto prípadov viac ako 10 000 – čo predstavuje nárast približne o tretinu oproti predchádzajúcemu roku.

Hoci prieskumy verejnej mienky neustále ukazujú, že väčšina Kanaďanov podporuje prístup k asistovanej samovražde, kritici sa nevyhýbajú ani temným stránkam kanadského systému.

V podrobnom článku z roku 2022, ktorý uverejnila agentúra Associated Press, sa s odvolaním na odborníkov a nedávne znepokojujúce prípady skúmalo aj to, v ktorých oblastiach sa kanadský systém líši od iných krajín, ktoré majú zákony povoľujúce eutanáziu.

Zatiaľ čo krajiny ako Belgicko a Holandsko zakazujú lekárom hovoriť s pacientmi o eutanázii v obave, že by to mohlo pacienta neprimerane ovplyvniť, kanadská asociácia zdravotníckych pracovníkov nabáda lekárov, aby so svojimi pacientmi diskutovali o eutanázii ako o možnej “možnosti klinickej starostlivosti”.

Na rozdiel od Belgicka a Holandska kanadskí pacienti tiež nemusia vyčerpať všetky lekárske možnosti predtým, ako sa rozhodnú pre eutanáziu, čo, ako niektorí tvrdia, vedie k excesom.

Jedným z takýchto (vysokopostavených) prípadov je Alan Nichols. V obave, že má samovražedné sklony, sa lekári v júni 2019 rozhodli 61-ročného Kanaďana hospitalizovať. Hoci sa Nichols snažil presvedčiť svojho brata, aby ho dostal von, o necelý mesiac neskôr bol eutanázovaný – jeho strata sluchu (ľahko odstrániteľná načúvacím prístrojom, ktorý odmietal nosiť) bola považovaná za dostatočnú na to, aby sa jeho žiadosti vyhovelo. Jeho rodina a jedna zdravotná sestra zamestnaná v nemocnici proti tomuto rozhodnutiu hlasno protestovali. Nicholsova rodina nahlásila nemocnicu na polícii a tvrdila, že zamestnanci nemocnice nevhodne ovplyvnili jeho rozhodnutie požiadať o eutanáziu.

Nedávno, v auguste minulého roka, pracovník VAC (Veteran Affairs Canada) navrhol eutanáziu vojnovému veteránovi, ktorý sa liečil na posttraumatickú stresovú poruchu. Veterán túto otázku nikdy nenastolil a zostal touto epizódou rozrušený.

Medzi odborníkmi citovanými v článku agentúry AP je aj Tim Stainton, riaditeľ Kanadského inštitútu pre inklúziu a občianstvo na Univerzite Britskej Kolumbie, ktorý povedal, že zákony o eutanázii v krajine sú “pravdepodobne najväčšou existenčnou hrozbou pre zdravotne postihnutých ľudí od nacistického programu v Nemecku v 30. rokoch 20. storočia”.

Rovnako znepokojení smerom, ktorým sa Kanada uberá, napísali v roku 2021 traja odborníci OSN na ľudské práva, že kanadský zákon o eutanázii porušuje Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Zákon mal podľa nich “diskriminačný vplyv” na osoby so zdravotným postihnutím.