Kam kráča britské zdravotníctvo? V ústrety rodovej ideológií

Londýn 22. februára 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Britská národná zdravotnícka služba (NHS) objasnila a vysvetlila svoju novú (ideologickú) politiku, ktorá „umožní pacientom, o ktorých sa zistí, že sú homofóbni, rasistickí a sexistickí, zamietnuť neodkladnú liečbu“. Takže ten pacient, ktorý je podľa nevedeckých tvrdení rodovej ideológie homofób, alebo je rasitický či sexistický môže v budúcnosti očakávať, že mu zamietnu neodkladnú službu, čiže neodkladnú zdravotnú starostlivosť

Rodová ideológia prináša totalitné ovocie najnovšie aj v zdravotníctve. Podľa nových pravidiel môžu zdravotnícki pracovníci odmietnuť neodkladnú starostlivosť pacientom, ktorí ich obťažujú, šikanujú alebo diskriminujú. Isteže, sexuálne obťažovanie zdravotníckeho personálu je v civilizovanom svete neakceptovateľné a legislatívne sankcionované. Podobne je to i so šikanovaním a diskrimináciou.

Problém je, že podľa nových pravidiel National Health Service (NHS) do týchto bude patriť aj ideologický zločin tzv. homofóbie. Kto to je homofób sme už aj na Slovensku počuli – človek, ktorý odmieta homosexálne správanie ako neprirodzené, zvrátené a nesprávne. Stačí aj vyjadrenie nesúhlasu vo odbornej a vedeckej rovine. Táto politika bola oznámená 18. februára a nadobudne účinnosť v apríli.

Doteraz bolo lekárovi dovolené odoprieť neodkladnú starostlivosť len slovne agresívnym alebo fyzicky násilným pacientom, čo sa stávalo čoraz častejšie v britskom zdravotníctve a preto zdravotnícke inštitúcie zamestnávajú početné ochranky. Najmä multikulturalizmus prináša svoje ovocie už zopár dekád a násilné incidenty narastali geometrickým radom. Ale nová politika rozšíri tieto kritériá na akékoľvek obťažovanie vrátane homofóbie, sexizmu a rasizmu. Čiže stačí aby pacient povedal alebo naznačil niečo, čo spadá do ideologickej kategórie tzv. homofóbie a môže mu byť odmietnuté neodkladná zdravotná starostlivosť.

Minister zdravotníctva Veľkej Británie Matt Hancock napísal zamestnancom NHS oznámenie, v ktorom uviedol, že „žiadny akt násilia alebo zneužívania nie je zanedbateľný“ a že „napadnutie alebo zneužitie nie je súčasťou práce“. Každý civilizovaný človek odmieta násilie a výsledky prieskumu nie sú uspokojivé. To je iste správne a pravda, ale minister selektívne zabudol na to, kto sa týchto aktov násilia so železnou pravidelnosťou dopúšťa. Totiž z prieskumu zamestnancov NHS v roku 2019 vyplynulo, že viac ako jeden zo štyroch pracovníkov NHS oznámil, že za posledný rok bol „šikanovaný, obťažovaný alebo týraný“. Približne jeden zo siedmich pracovníkov NHS povedal, že boli fyzicky napadnutí.

Tu treba poznamenať že najmä pracovníci rýchlej zdravotnej pomoci sa stretávajú s násilím skoro každý deň. Minister ignoruje príčiny nárastu, ako aj jasne zistené kategórie ľudí (najmä drogovo závislí, pod vplyvom alkoholu, prisťahovalci, väčšinou mladí ľudia do 30rokov), ktorí sa dopúšťajú týchto násilných útokov voči zdravotníckemu personálu.

Hancock povedal, že príliš často počúva príbehy ľudí, ktorým sa snažia pracovníci zdravotníctva pomôcť, napríklad na zdravotná pohotovosť, pri nočných zmenách a pri sanitkách, kde dochádza pravidelne k násilným útokom na zdravotnícky personál. Čo s tým má homofóbia nikto nevie. Prieskum tiež zistil, že pracovníci NHS, ktorí pracovali pri pacientoch na pohotovostných oddeleniach s problémami duševného zdravia alebo s poruchami učenia, zažili väčšie zneužívanie a násilie ako pracovníci v iných oblastiach NHS. Aká je to kategória pacientov, o ktorej bol výskum? Sú to najmä mladí užívatelia drog a alkoholu, tzv. smack heads alebo junkies, ktorí sú skutočne svetlou budúcnosťou Veľkej Británie, ktorí ignorujú spoločnosť, nevzdelávajú sa, sú na sociálnych dávkach, sú sociálne vylúčení (primárne vlastnou vinou).

CNA (Catholic News Agency) požiadala NHS, aby objasnilo, kedy sa pacient považuje za rasistického alebo homofóbneho, a či by mu mohla byť odopretá zdravotná starostlivosť zamestnancom NHS  z dôvodu jeho (pacientovho) kritického i odmietavého vnímania homosexuality, z dôvodu   jeho náboženského presvedčenia. CNA sa okrem iného opýtala, či niekto, ako je katolícky kňaz alebo imám, môže byť vylúčený  z poskytovania zdravotníckych služieb NHS kvôli svojej náboženskej opozícii voči tzv. manželstvu a homosexuálnej činnosti osôb rovnakého pohlavia?

Hovorca NHS odpovedal agentúre CNA, že táto politika sa bude vzťahovať iba na ľudí, ktorí počas liečby majú diskriminačné pripomienky voči zamestnancovi NHS. Osobné presvedčenie alebo minulé názory osoby sú pre túto politiku NHS úplne irelevantné, zdravotné služby by boli odmietnuté iba vtedy, ak by v tom reálnom čase pacient otvorene prezentoval diskriminačné poznámky voči zamestnancovi, uviedol hovorca spoločnosti NHS v Anglicku.

Hovorca Taylor tiež objasnil, že pri rozhodovaní o odmietnutí starostlivosti, by sa mali brať do úvahy určité zdravotné stavy, ktoré môžu mať vplyv na zručnosti alebo „verbálny filter“ osoby pacienta. Len zabudol, že toto sa berie do úvahy už celé dekády a vyplýva to nielen z legislatívy ale priamo z povahy zdravotníctva. Poukázal na to, že zohľadnia sa aj veci ako duševné zdravie pacienta, akékoľvek kognitívne poškodenie. To sa však už praktizuje odkedy zdravotníctvo existuje, ale na druhej strane to bude mať veľký význam, keďže užívatelia drog majú tento filter zanesený alebo úplne nefunkčný práve z dôvodu poškodenia mozgu.

Hovorca uzavrel svoju odpoveď slovami, že za týchto okolností by niekto, ktorý vykazuje zjavné príznaky demencie, nebol liečený, čo je v rozpore so všeobecnými zásadami zdravotnej starostlivosti, lebo každý pacient má právo na liečbu i ten s demenciou. Prečo však sa násilie, s ktorým sa stretávajú najmä pracovníci rýchlej zdravotnej pomoci a urgentného prijímu, dáva do spojitosti s homofóbiou nikto s kompetentných nevysvetlil. Otázka pre Slovensko: príde to aj k nám?

René Balák