Káčer reaguje na kritiku z OĽaNO: Matovič je nikto a kto je Gyimesi netuším

Gyimesi označil Káčera za “triezveho Slotu”, povedal, že jeho výroky o možnom nároku na časť územia SR, jeho aj ostatných občanov SR s maďarskou národnosťou urazili. Podľa neho Káčer prekročil všetky čiary. O tlačovej konferencii sme písali včera tu.

Káčer v diskusnej relácii povedal, že má nejakú zložku, v ktorej sú dokumenty potvrdzujúce jeho slová o prípadných územných nárokoch Maďarska voči Slovensku. Matovič upozornil, že ak tú zložku neodovzdá, pácha trestný čin, a ak ju nemá, tiež spáchal trestný čin. Celé je to absurdná situácia a na Káčera má páky jediný človek na svete – Zuzana Čaputová, tento stav tu bude ešte desať mesiacov po vyslovení nedôvery Hegerovi, za čo nesú priamu zodpovednosť aj Matovič s Gyimesim, o tom však na tlačovke nepadlo ani slovo.

Preto sa nemožno čudovať, že Káčerova reakcia bola viac než ležérna. Na jeho slovách vidieť, že si je vedomý toho, že fakticky za svoje slová nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa cíti ako suverén: “Dnes som mal, celkom štandardne, dlhý a plný pracovný program. Poobede mi vibrovali až nezvyčajne často smsky. Keď som večer skončil, pozrel som.” Jedna z textových správ, ktoré cituje, znie takto: “Vypočul som si dvoch trapkov Igiota a Ďura. Tak sa zdá, že trafené vtáky zagágali. Vtáky hovorím úmyselne, lebo sú to obaja vtáci v prenesenom slova zmysle. A dobre ste to pomenovali s Kovačičom. Žiadne ospravedlnenie. Naopak nech už idú obaja na politické smetisko. Hňupi. Držím palce!”

Káčer sľúbil, že si tlačovku Matoviča a Gyimesiho pozrie a dnes bude reagovať. Večer sa však namiesto tlačovky venoval golierom a manžetám svojich košieľ a zakončil ho počúvaním Debussyho. Na spomínanú tlačovku sa vykašľal: “No. Zajtra kuknem. A uvidím, či má zmysel a je to hodné času poskytnúť recenziu na vystúpenie komickej dvojice. Vlastne tragikomickej dvojice slovenskej politiky.”

Akokoľvek s jeho hodnotením oboch politikov človek súhlasí či nie, z jeho bohorovnosti behá mráz po chrbte. A občan sa môže až do konca septembra len bezmocne prizerať.

Len chvíľu po dopísaní tohto článku sa na profile Káčera predsa len objavila jeho reakcia, ktorou “reaguje na včerajší standup obľúbenej dvojice parlamentných zabávačov.” Jej prvé slová len potvrdzujú sebestrednosť a bohorovnosť autora: “Bol som vymenovaný za ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a stále som hlavou štátu poverený touto prácou. Nebudem sa nikomu ospravedlňovať za to, že chránim záujmy svojej krajiny. Že jej teritoriálnu integritu, suverenitu a slobodu považujem za svätý grál snaženia našej diplomacie.”

Káčer sa vo svojej reakcii neospravedlňuje ale ani nijako neupresňuje, na základe čoho dospel k výrokom, ktoré zjavne on sám za škandálne nepovažuje. Celý zvyšok textu venuje popisu svojej politickej pozície, tak, ako ju vidí vlastnými očami. A z jeho textu cítiť aj to, že sa vo svojich očiach vznáša v akýchsi politických výšinách: “Nekritizujem Maďarov. Mám sám veľmi dobré maďarské korene, prežil som v Maďarsku päť rokov, elég jól értek magyarul, mám rád Maďarov. Toto nie je konflikt národov. Je to kritika konkrétnej politiky. Tej, ktorá z lídra boja za demokraciu v regióne začiatku 90-ych rokov, urobila čiernu dieru na európskej politickej mape a trójskeho koňa záujmov Putina v Európe. Kto kritizoval Mečiara, nebol nepriateľ Slovenska. Mečiar nebol Slovensko, Orbán nie je Maďarsko, Matovič je nikto a kto je Gyimesi netuším, môžem iba hádať. Slováci a Maďari tu spolu žijú tisíc rokov, budú aj ďalej. Verím že v harmónii. Ako som už kedysi povedal, každý si môže vybrať na akej strane histórie chce byť. Ja chcem byť tam kde bol MR Štefánik, Masaryk, Hodža, Papánek, Golian, Viest, Havel a iní. Nie tam kde Henlein, Tuka, Ďurčanský, Tiso, Biľak a im podobní.”