Môj profil 
Predplatné
Junckerovo vyhlásenie týkajúce sa Turecka je reakciou na návrh rakúskeho kancelára Christiana Kerna, aby EÚ zvážila ukončenie prístupových rokovaní s Tureckom. Podľa Kerna by sa tak malo stať kvôli rozsiahlym čistkám v armáde, štátnej správe a školstve, ktoré vláda v Ankara spustila po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v Turecku.
“Keby sme teraz poskytli Turecku dojem, že Európska únia nie je túto krajinu pripravená prijať, bola by to podľa môjho názoru vážna chyba zahraničnej politiky,” priznal Juncker v rozhovore pre ARD. Šéf exekutívy EÚ spresnil, že nevidí dôvod, prečo by únia mala Ankare predložiť jednostranné ukončenie prístupových rokovaní.
Na druhej strane však Juncker upozornil, že Turecko je stále ešte veľmi ďaleko, aby mohlo uvažovať o európskej integrácii a to najmä z dôvodu represívnych opatrení prijatých vládou po neúspešnom puči z 15. júla.
“Za súčasnej situácie sa Turecko nemôže stať členom EÚ,” dodal Juncker a zdôraznil, že možné znovuzavedenie trestu smrti v Turecku, o ktorom hovorí turecký prezident Recep Tayip Erdogan, by malo za následok “okamžité prerušenie” prístupových rokovaní.
Krátko predtým ako do médií prenikli úryvky Junkerovho rozhovoru, hovorkyňa Európskej komisie uviedla, že na štatúte Turecka ako kandidátskej krajiny Európskej únie sa nič nezmenilo, pričom zdôraznila, že Turecko musí rešpektovať základné hodnoty EÚ.
Rakúsky kancelár v stredu vyzval lídrov EÚ na diskusiu o budúcnosti prístupových rokovaní s Tureckom. Zdôraznil že chce túto záležitosť predostrieť 6. septembra na neformálnom summite lídrov 27 členských krajín EÚ v Bratislave.
Turecko je kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ od roku 1999, zatiaľ však dosiahlo iba slabý pokrok, keď otvorilo iba 16 z celkového počtu 35 prístupových kapitol. EÚ momentálne nevedie žiadne rokovania o otvorení nových kapitol.
Šéf Rady Európy vyzval Turecko k zdržanlivosti pri čistkách v štátnom aparáte
Generálny tajomník Rady Európy (RE) Thorbjörn Jagland dnes počas svojej návštevy v Turecku vyzval vládu k zdržanlivosti pri zákrokoch voči osobám, ktoré sú podľa Ankary podozrivé z väzieb na nevydarený vojenský prevrat.
Jagland je jedným z najvýznamnejších európskych predstaviteľov, ktorí zavítali do Turecka od pokusu o prevrat a po sérii zatýkaní a začatí rozsiahlych personálnych čistiek v štátnom aparáte.
Jagland v stredu potešil svojich hostiteľov, keď po stretnutí s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom vyhlásil, že je potrebné zaoberať sa “tajnými sieťami” tureckého kazateľa Fethullaha Gülena, ktorý je v exile v Spojených štátoch. Zároveň však zopakoval, že Turecko musí rešpektovať princípy právneho štátu.
Ankara Gülena obviňuje z nevydareného pokusu o vojenský prevrat. Hovorca šéfa RE dnes upozornil, že Jagland podporuje potrebu “preskúmať” súvislosti okolo Gülena, avšak nepodporuje proces rozsiahlych čistiek, ktoré vykonáva Turecko voči osobám podozrivým z väzieb na tohto duchovného.
Jagland dnes rokoval s tureckým ministrom pre európske záležitosti Ömerom Čelikom a lídrom hlavnej opozičnej sily, Republikánskej ľudovej strany (CHP), Kemalom Kiličdaroglom. Turecký minister vnútra Efkan Ala mu prezradil, že úrady zatkli 25.917 ľudí, z ktorých 13.419 bolo v stredu ešte stále vo väzbe kvôli podozreniam, že boli zapojení do pokusu o prevrat.
Jaglandov hovorca v tejto súvislosti uviedol, že podľa šéfa Rady Európy najmä učitelia nemali byť prepúšťaní a stíhaní len preto, že boli zamestnancami škôl, ktoré sú spojené so sieťou Fethullaha Gülena.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ako v tejto súvislosti upozornila tlačová agentúra Belga, však dnes vyhlásil, že “vírus” Gülenovho vplyvu sa rozšíril po celom Turecku a musí byť “odstránený”.
.jpg)
.JPG)
