Jubileum narodenia kardinála Mindszentyho

Viedeň 28. marca 2017 (HSP/KAP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

V stredu, 29. marca sa oslávi 125. výročie narodenia kardinála Józsefa Mindszentyho (1892-1975)

Kardinál Mindszenty patril k významným mučeníckym postavám katolíckej cirkvi v strednej a východnej Európe v období komunizmu. Jeho pevný postoj ho dostal do konfliktu s nacistami, maďarskými fašistami, komunistami, ale aj s Vatikánom. Maďarský kňazský seminár „Pazmaneum“ vo Viedni (1090, Boltzmanngasse 14) pozýva pri tejto príležitosti v stredu o 18.30 hod. na koncert. Na programe budú o. i. diela Johannesa Brahmsa, Bélu Bartóka aj  Antonína Dvořáka.

Mindszenty sa narodil 29. marca 1892 v Csehimindszente pod menom Josef Pehm. V r. 1941 pod tlakom maďarského vstupu do vojny na strane Hitlera odložil nemecké meno a nazval sa podľa rodiska Mindszenty. V r. 1944 ho pápež Pius XII. menoval za biskupa Veszprému. Spolu s inými biskupmi protestoval Mindszenty proti nezmyselnej vojne a prenasledovaniu židov. Maďarskí fašisti ho zatkli a uväznili v smutne známej väznici v Sopronköhide.

V septembri 1945 menoval pápež Mindszentyho za arcibiskupa Ostrihomu a prímasa Maďarska. Jeho neohrozené zasadzovanie sa za práva cirkvi – od februára 1946 už ako kardinála – ho dostalo do stále ostrejšieho konfliktu s komunistami. Nový režim rozpútal kampaň kvôli jeho údajnému „sprisahaniu  proti štátu“.

Na Vianoce 1948 bol prímas zatknutý a po priznaní vynútenom mučením vo februári 1949 odsúdený na doživotné väzenie. Pri ľudovom povstaní v r. 1956 sa dostal Mindszenty na slobodu a po potlačení revolúcie sovietskymi oddielmi našiel útočisko v americkom veľvyslanectve v Budapešti, kde dostal azyl. Ďalších 15 rokov žil na veľvyslanectve USA.

Pápež Ján XXIII. sa v priebehu svojej „politiky odmäku“ pokúsil dostať prímasa do Ríma. Na oplátku bol Vatikán ochotný splniť podmienky komunistov. V r. 1963 Mindszenty ponuku vycestovať ešte odmietol, až o roky neskôr sa dohoda naplnila. Rím sa nielen že zaručil Budapešti za politickú zdržanlivosť prímasa, ale súhlasil aj s tým, že v rámci dvoch rokov ho pohne k vzdaniu sa úradu.

V r. 1964 sa pápežskému vyjednávačovi Agostinovi Casarolimu podarilo dosiahnuť, že v zmysle „čiastkovej dohody“ s Maďarskom sa obsadí päť zo siedmych už dlho vakantných biskupských stolcov diecéznymi administrátormi v hodnosti pomocných biskupov. No na tieto posty sa dostali štátom schválení kandidáti, z ktorých podľa  cirkevných historikov traja pracovali pre štátnu tajnú službu.

V skutočnosti sa na zúfalej situácii maďarskej cirkvi zmenilo iba málo. Štát naďalej sledoval kňazov, rehoľníkov aj laikov a odsudzoval ich na dlhé roky väzenia, výuku náboženstva a cirkevnú správu takmer úplne ochromil.  Budapešť jednoducho svoje prísľuby nedodržiavala.

V septembri 1971, vo veku 79 rokov, opustil Mindszenty s ťažkým srdcom Maďarsko a po krátkom pobyte v Ríme sa usadil vo Viedni, aby bol blízko svojej domovine. Pápež Pavol VI. sa márne pokúšal pohnúť ho k odstúpeniu z úradu. Vo februári 1974 preto zbavil Mindszentyho postu „z pastoračných dôvodov“ – bez menovania jeho nástupcu. Prímas nešetrne vyhlásil, že toto rozhodnutie urobil „iba Svätý stolec sám“.

Kardinál Mindszenty zomrel 6. mája 1975 vo veku 83 rokov vo viedenskom exile. Želal si byť pochovaný v bazilike v Mariazelli, ale po páde komunizmu chcel byť prevezený do vlasti. V r. 1991 jeho telesné pozostatky znova pochovali v Ostrihome. V r. 1993 bol otvorený proces jeho blahorečenia, ktorý bol uzavretý v r. 2013. Maďarský štát rehabilitoval kardinála Mindszentyho v r. 1990 de facto a v r. 2012 úplne.