Ako sa zmenil internet? Zabezpečuje vám súkromie?

Svet 20. októbra 2018 (HSP/Foto: Pixabay)

Sir Tim Berners-Lee, britský vedec, programátor a vizionár, ktorý dostal rytiersky titul za svoje „zásluhy o celosvetové rozšírenie a rozvoj internetu“, zasvätil posledných 30 rokov rozvoju internetových štandardov. Bol to práve on, kto v roku 1989 ako zamestnanec CERN-u vytvoril protokol HTTP a je právom označovaný za jedného z “otcov internetu”

“Až po 18 mesiacoch mi šéf povedal, že sa tomu projektu môžem venovať v pracovnej dobe. A tak som načrtol jazyk HTML, navrhol adresy URL, naprogramoval webový server a vypustil to do sveta,” vysvetľuje Tim Berners-Lee.

Spočiatku musel svojich kolegov presvedčovať, že to má význam. “Ukázal som im, že kliknú na podčiarknutú časť webovej stránky a dostanú sa na inú webovú stránku. Ale to nikoho neohromilo, hypertextové systémy už existovali. Bolo ťažké vysvetliť im, že odkaz môže viesť kamkoľvek, na prakticky akýkoľvek dokument na svete.”

Postupne sa okolo projektu WWW nabalila partička nadšencov a na webe začali vznikať stovky, tisíce, milióny stránok.

“Na začiatku panovala na internete donquichotská éra,” spomína Berners-Lee. “Všetko bolo veľmi decentralizované. Jednotlivec mal v rukách všetko. Nebola žiadna centrálna autorita, ktorú by ste museli žiadať o zvolenie. Tento pocit slobody je niečo, o čo sme prišli.”

Dnes si Berners-Lee myslí, že centralizácia internetu má za následok proces, ktorý ide priamo proti zájmom ľudí a proti myšlienkam tých, ktorí internet a web navrhli ako decentralizovaný systém.

“Vždy som veril, že internet je pre každého. Preto ja a rad ďalších tvrdo bojujeme za jeho ochranu,” napísal Tim Berners-Lee. Internet podľa neho prispel k lepšiemu, prepojenejšiemu svetu. “Ale navzdory všetkému dobrému, dnes podporuje nerovnosť a rozdelenie spoločnosti. Ovládajú ho mocní hráči, ktorí majú svoje vlastné ciele.”

Internet ohrozuje cenzúra, sledovanie, manipulácia a ďalšie problémy. Ale tiež veľké internetové spoločnosti, ktoré majú vo svojich odvetviach takmer monopol, ako Facebook, Google, Amazon, Microsoft, Apple, Neflix, atď. Oligopol sa premieta do problémov so súkromím: “Naše súkromie je nesmierne dôležité. Ľudia si to snáď už uvedomujú. Vedia, že by mali mať svoje dáta pod kontrolou.”

V súčasnosti má bežný užívateľ len obmedzenú kontrolu nad svojimi dátami a nad servermi nejakej veľkej spoločnosti, ktorá ich analyzuje a ovláda, nemá prakticky žiadnu moc. Číha na neho až priveľa pascí, než aby do jednej z nich nespadol. Filtrované je jeho vyhľadávanie, prepierané sú jeho emaily, komunikácia prostredníctvom odosielania správ, anonymita prakticky neexistuje, keďže každého je možné lokalizovať, všadeprítomná je reklama a dáta aj tak putujú nakoniec do NSA, či iných tajných služieb.

Internet nahradil televíziu aj rádio, presunula sa naň tlač a čiastočne aj knihy a je už dávno integrálnou súčasťou napríklad inteligentných domácností. Niet sa čomu čudovať, že naše súkromie je ohrozené. Niekto by mohol namietnuť, že máme na výber, že môžeme používať iné služby, iné aplikácie. Tento argument však neprejde, pretože ak aj existujú substitúty, zaobchádzajú s vašimi dátami rovnako. Ak si vaše súkromie vážia, nie sú rovnako kvalitné, a ak by ste sa s nimi aj dokázali uspokojiť, je tu množstvo iných technikalít, ktoré si neuvedomujete. Internetový poskytovateľ drží vaše dáta, výrobcovia hardwaru upravujú svoj firmware, fyzická cesta, ktorou vaše dáta putujú, má kritické miesta, existujú superpočítače, ktoré dokážu prelomiť aj šifrované súbory za zlomok času, atď.

Niekto súčasný stav ospravedlňuje ako daný, ako výsledok, ktorému sa nedalo vyhnúť, a bolo vraj iba otázkou času, kým sa dostaneme tam, kde sme teraz. Je pohodlné ospravedlniť si čokoľvek takto lacno. Slobodný internet by však mal byť niečím ako základné ľudské právo, jeho moc je totiž enormná a v budúcnosti ešte narastie. Nerovnosť je však väčšia ako kedykoľvek predtým. Google má na návštevnosti podiel viac ako 41%, Facebook je s podielom 16,6% druhý a Microsoft kontroluje 3,8%. Ani nehovoriac o tom, ako cenzuruje prístup na internet Čína, Severná Kórea, či mnohé iné štáty.

Chybou je, že v minulosti boli dovolené monopolné praktiky, vyhýbanie sa plateniu daní, konkurencia spala či bola odkúpená a položená na lopatky. V dnešnom stave by pomohlo len radikálne riešenie.

Pokiaľ ide o internetové úložiská, veľmi dobrým počinom bol Mega od Kima Dotcoma. Žiaľ, tento projekt sa nedočkal širokej podpory, keďže užívateľská náročnosť je vyššia. Niektorí užívatelia začali používať linuxové distribúcie, napr. Ubuntu. Opäť vyššia náročnosť a niektoré chýbajúce funkcie prilákajú iba málo ľudí. Niektorí používajú vyhľadávač DuckDuckGo, ktorý si ctí vaše súkromie. Ak sa však budete príliš vyhýbať snahám o sledovanie na internete, výrazne si sťažíte svoje fungovanie.

Už dnes je možné automatizovanými analýzami vašich internetových príspevkov s veľkou presnosťou odhaliť vaše osobnostné črty a čo je pre mnohých ešte desivejšie, analýzami fotografií tváre sa dá dokázať ešte viac a tomu, aby sa dostal niekto k vašim fotografiám, nie je možné zabrániť, kamery sú dnes takmer všade. Predstavte si preto situáciu, keď vás nasníma kamera pri prechode centrom mesta, umelá inteligencia okamžite analyzuje vaše osobnostné črty, sexuálnu orientáciu, psychické poruchy, predispozície, atď. To je možné už dnes. Skúste si tento scenár domyslieť ďalej. Nastavenie reklamy, ponuky produktov a služieb, upovedomenie zamestnávateľa, autorít, záznam v zdravotnom zariadení, odoslané echo tajnej službe, úprava vašich existujúcich služieb atď.

Áno, všetko môže byť úplne v poriadku, dostanete relevantné ponuky, s predstihom sa u vás diagnostikujú zdravotné problémy, ktoré by inak pozornosti úplne ušli, systém bude odchytávať psychopatov, teroristov, dôjde k poklesu kriminality atď. Veríte tomu, či máte tiež svoje pochybnosti? Kto to zabezpečí?

Veľký brat je vždy o krok vpred a vďaka družiciam, dronom, všadeprítomným kamerám, operačným systémom v mobiloch, inteligentným domácnostiam atď. sa mu nedá ujsť, teda pokiaľ nechcete radikálne zmeniť svoj spôsob života a aj tak je iba otázkou času, kým vás “dostane”. Riešenie by preto logicky malo spočívať v niečom inom, a to v kontrole toho, ako sa s vašimi dátami zaobchádza. V kontrole jednotlivých organizácií, demonopolizácií sektora, vzniku iných technologických štandardov, v transparentnosti a konkurencii. Ak sa tak nestane, budete vždy ťahať za kratší koniec.