Je extrémizmom už aj kondolencia? Kam až môže fanatizmus liberálnych fašistov zájsť?

Nemecký politik českého pôvodu Petr Bystroň nie je ani slovenskej verejnosti celkom neznámy: je jedným z čelných predstaviteľov strany Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko – AfD), ktorá je v Nemecku čímsi ako vlajkovou loďou nezávislej vlasteneckej politiky.

Bystroň sa v uplynulých dňoch zviditeľnil svojím vystúpením v Bundestagu (môžete ho aj s českými titulkami vidieť tu), v ktorom ostro odsúdil nemeckú účasť na americkej vojne proti Rusku na Ukrajine, ako aj ničivú a falošnú americkú politiku voči európskym „partnerom“. Bystroň vo svojom vystúpení zdôraznil, že Európania, vrátane Nemcov si vojnu proti Rusku neželajú a už vôbec nesúhlasia s tým, ako si to predstavujú Američania: že USA budú zarábať na predaji zbraní pre Ukrajinu a platiť to má Európa. Bystroňovo vystúpenie malo obrovský ohlas na internete aj v zahraničí.

Ako popredného politika všetkými európskymi liberálfašistami nenávidenej AfD Bystroňa mainstreamové médiá samozrejme všemožne očierňujú, ale asi úplný vrchol môžete nájsť na českej Wikipédii.

Redakcia Wikipédie v prípade článkov o rôznych osobnostiach, ktoré je treba skritizovať, zvykne v poslednej časti textu štandardne dávať kapitolku „Kontroverzie“. A keď uvidíte, čo do tejto kapitolky dali v článku o Petrovi Bystroňovi (viď tu), tak vám možno aj zabehne.

V kapitole „Kontroverzie“ Wikipédia píše: „21. augusta 2022 Petr Bystroň umiestnil na svoju facebookovú stránku kondolenciu k úmrtiu Darji Duginovej s textom ,trúchlime s rodičmi, rodinou a priateľmi nevinnej ženy, ktorá bola vytrhnutá zo života krutým útokom‘.“

Pripomeňme si, kto bola Darja Duginová a aký bol jej osud: vyštudovala filozofiu, bola žurnalistkou, pracovala pre štátny mediálny kanál RT a konzervatívnu televíziu Cargrad. Venovala sa komentovaniu vnútornej aj zahraničnej politiky, ale ako novinárka sama nebola politicky nijako aktívna. Bola dcérou filozofa Alexandra Dugina, ktorého niektoré myšlienky údajne prevzala ruská administratíva, a preto ho západní propagandisti spájajú s prezidentom Putinom a Západ na neho uvalil sankcie, hoci nie je známe, či sa Dugin s Putinom vôbec osobne poznal.

V auguste 2022 bola Darja Duginová zavraždená, keď jej auto vyhodili do vzduchu prozápadní, podľa ruských orgánov ukrajinskí teroristi. Predpokladá sa, že zámerom atentátnikov bolo zabiť Dugina, ktorý pôvodne mal v aute ísť spolu s dcérou, prípadne oboch.

Po teroristickej vražde novinárky Duginovej Petr Bystroň napísal na svoj facebook kondolenciu. Redaktori českej Wikipédie túto skutočnosť považovali za natoľko vážnu „kontroverziu“, že to zdôraznili aj na informačnej stránke o Bystroňovi.

Nie že by to bola tá najvýznamnejšia udalosť dňa. Je to len drobná perlička, jedna z mnohých, ktoré ilustrujú realitu tejto doby, keď sa do nášho života síce nenápadne a plazivo, ale o to hrozivejšie a rýchlejšie vkráda šokujúco neľudská a nebezpečne fašizoidná atmosféra nového vojnového veku.

Žijeme v časoch, keď už aj vyjadrenie sústrasti pri príležitosti teroristickej vraždy môže byť považované za „kontroverzné“, podobne ako je dnes kontroverzné volať po mieri, alebo sa dožadovať rovného metra pre jednotlivcov či krajiny.

Aj samotné slovo „kontroverzné“ v skutočnosti už stratilo svoj pôvodný zmysel. Kedysi sa dalo prekladať ako „sú na to rôzne názory“. Teraz je však z hľadiska jeho skutočného významu výstižnejšie ho prekladať ako „odsúdeniahodné“ či „neprijateľné“. Veci označené ako „kontroverzné“ a ich autori sa do „slušnej spoločnosti“ púšťajú čoraz menej. A my sa môžeme už iba pýtať: čo bude „kontroverzné“ nabudúce?