Pod názvom „Mier na prvom mieste!“ sa v Bratislave v stredu konal mierový pochod za diplomatické riešenie ukrajinského konfliktu (písali sme o tom tu a tu). Keďže mier dnes nie je celkom v móde, mainstreamoví novinári podujatie úplne odignorovali a vykašlali sa aj na príležitosť urobiť rozhovor s niektorým z vzácnych hostí, ktorí sa bratislavského mierového pochodu zúčastnili. Nám sa však podarilo položiť pár otázok Janovi Kavanovi, bývalému ministrovi zahraničných vecí a podpredsedovi vlády Českej republiky, ktorý bol v rokoch 2002 – 2003 aj predsedom Valného zhromaždenia OSN. Téma bola jasná: možnosť mierového riešenia vojny na Ukrajine.

Hlavné správy: Mali ste veľmi pekný prejav, v ktorom ste tak ako aj viacerí ďalší rečníci spomenuli kľúčovú úlohu diplomacie pri urovnaní konfliktu na Ukrajine. Vidíte nejaký realistický mechanizmus, ktorým by sa dalo dosiahnuť, aby obidve strany sporu, teda Rusko aj Spojené štáty, našli nejaký kompromis?

Kavan: Uznávam, že v súčasnej situácii to je veľmi ťažká úloha, zvlášť kvôli situácii na bojisku. Na druhej strane však nevidím žiadnu alternatívu, pretože je naivné sa domnievať, že súčasná ukrajinská protiofenzíva môže viesť k porážke Ruska. Môže však dokázať inú vec: vyprovokovať prezidenta Putina, ktorý si nemôže dovoliť prehrať, aby vyhlásil nielen tú terajšiu čiastočnú mobilizáciu, ale aby vrhol skutočne veľké vojenské sily proti Ukrajine, aby si zachránil reputáciu, ale aj bezpečnosť vlastnej krajiny.

Teda tak, ako som povedal aj vo svojom prejave, neexistuje vojenské riešenie. Je však zložité prehovoriť obidve strany, aby si sadli k vyjednávaciemu stolu. Zvyčajne má záujem o diplomatické riešenie tá strana, ktorá sa domnieva, že má na to výhodnejšie podmienky vytvorené situáciou na bojisku. Takáto situácia tu dnes nie je, ale som presvedčený, že keby Spojené štáty a Európska únia pochopili, že vojenské riešenie neexistuje, a že pokračovanie vojny poškodzuje aj ich samotných – a to nielen tým, že do toho dávajú všetky svoje zbrane, ale aj výslednou energetickou situáciou, zdražovaním, chudobou vlastného obyvateľstva – tak by mohli pochopiť, že je aj v ich záujme vytvoriť diplomatický a ekonomický tlak na obe strany sporu a dotlačiť ich k jednaniam. A to si myslím, že je v ich možnostiach.

Hlavné správy: Určite to môžu kedykoľvek urobiť prinajmenšom v prípade Ukrajiny – ak by Ukrajina bola pod hrozbou, že nebude dostávať západné zbrane, musela by rokovať, pretože bez tých zbraní by nemala šancu Rusku odolávať…

Kavan: To je jasné aj prezidentovi Zelenskému. Ale aj Moskva dnes vidí, že ich pôvodná predstava, že to bude akýsi „blitzkrieg“, že za pár dní ovládnu Kyjev a budú si diktovať politické podmienky, bola naivná. Ja si síce nemyslím, že oni chceli ovládnuť celú Ukrajinu – oni chceli predovšetkým východ a juh – ale domnievali sa, že to bude pre nich jednoduché. Teraz vidia, že nie je.

A preto by teraz mohli obidve strany pochopiť, že naopak, je v ich záujme ukončiť tú vojnu, znížiť vlastné výdavky a zastaviť umieranie vlastných ľudí na bojisku. Že tie straty sú citeľné, to je vidieť aj v Rusku, preto urobili aj tú čiastočnú mobilizáciu, pretože im chýbajú ľudia.

A preto si myslím, racionálne vzaté, že sú tu silné argumenty pre to, aby bolo obnovené vyjednávanie, ktoré pred niekoľkými mesiacmi prebiehalo v Istanbule. Nie je náhodné, že ruská strana nedávno, keď teraz na bojisku nie je na tom práve dobre, pripomenula ukrajinskej strane podmienky, ktoré si Ukrajinci kládli vtedy v Istanbule. Teraz už to Zelenský odmieta – lenže hoci obidve strany majú úplne rozdielne predstavy o podmienkach dohody, dôležité je, aby obe strany dospeli k názoru, že sa o tom musia rozprávať pri vyjednávacom stole a nie na bojisku.

Tam môžu začať s rozdielnymi politickými predstavami, ale to už potom je na moderátoroch – tí su v tomto prípade nevyhnutní, nie je možné, aby to bolo iba bilaterálne jednanie – aby vytvorili atmosféru, kde sa tie predstavy na nejakom kompromise stretnú. A kompromis to určite bude. Bude to bolestný kompromis, ktorý nebude výhodný pre žiadnu zo strán, ale je absolútne nevyhnutný.

Hlavné správy: Spomínate moderátorov. Kto by podľa vás mal do tohto procesu vstupovať:

Kavan: z Európy to určite bude musieť byť Francúzsko a Nemecko, potom Spojené štáty, a s najväčšou pravdepodobnosťou aj Turecko, pretože aj Erdogan má záujmy na oboch stranách.

To nebudú jednoduché ani rýchle jednania, ale moderátori môžu v čase vytvoriť priestor na nájdenie riešenia. Ja si myslím, že tie rokovania sa nakoniec skončia niekde na princípoch podobných Minským dohodám.

Čím dlhšie bude trvať, kým aktéri pochopia, že niet inej cesty, tým horšie pre tie jednotlivé krajiny. Tým viac ľudí zomrie, tým väčšia bude deštrukcia, tým viac peňazí to bude všetkých stáť. Iná možnosť neexistuje.

Hlavné správy: Aká je podľa vás pozícia EÚ v tejto veci? Mnohí ľudia to vnímajú tak, že EÚ je iba kolóniou Spojených štátov a ako taká nemá svoj manévrovací priestor príliš veľký. A že dokonca tá vojna je zo strany USA snahou oslabiť nielen Ukrajinu a Rusko, ale aj Európsku úniu.

Kavan: To ste povedali naraz niekoľko vecí, ktoré spolu nie úplne súvisia. Nemyslím si, že EÚ je v tejto chvíli vyslovene americkým vazalom, to je zjednodušené a prehnané. Ale že tu sú isté aspekty takéhoto správania, o tom niet pochýb. EÚ dnes nemá odvahu sa brániť americkému tlaku, ktorý je obrovský. Táto vojna však nie je pre EÚ výhodná – je výhodná pre amerických zbrojárov, pre americký energetický priemysel, pre vývozcov skvapalneného plynu, ale nie je výhodná pre EÚ.

Je najvyšší čas, aby sa EÚ nad sebou zamyslela. Napriek tomu, že si nemyslím, že EÚ je vyslovene americkým vazalom, mala by konečne nájsť v sebe odvahu začať presadzovať vlastné záujmy. V minulosti to trošku robil prezident Macron, ale v poslednom čase sa mi zdá, že zase akosi ustupuje.

Ale aj tu si myslím, že zhoršujúca sa energetická situácia Európy, plus to, že už kopu zbraní, ktoré európske národné štáty potrebovali na vlastnú obranu, už dali na Ukrajinu, že to predstaviteľov EÚ donúti sa zamyslieť a hľadať nejaký kompromis. Aj napriek tomu, že to nebude jednoduché. A jednoduché to nebude práve preto, že budú pod americkým tlakom, aby tú vojnu ďalej udržiavali.

Ivan Lehotský

Súvisiace články:

Osobnosti vyzvali na diplomatické riešenie vojny na Ukrajine

Čo bude so zbraňami, ktoré posielame na Ukrajinu? Čo politikom odkázala 93-ročná účastníčka mierového pochodu?