Môj profil 
Predplatné
“Vyšehrad sa síce zviditeľnil, ale zviditeľnil sa vymedzením voči západnej Európe a Európskej komisii,” spresnil politológ. Preto by si podľa neho V4 mala v prvom rade spomenúť na svoje začiatky a ujasniť svoje pôvodné poslanie.
“Lídri, ktorí stáli pri zakladaní V4, hájili demokratické hodnoty a proeurópsku orientáciu. Dnes však máme dojem, že (vo V4) dochádza k veľkým ústupkom od demokratickej orientácie,” povedal riaditeľ výskumu Centra pre medzinárodné štúdiá politických vied (CERI) v Paríži.
Podľa Rupnika v súčasnosti existujú dve možnosti. Buď sa bude Vyšehrad držať oblasti, ktorá ho zjednocuje, teda migrácie, alebo sa zameria aj na iné otázky. S týmto sa bude musieť popasovať aj Slovensko počas svojho šéfovania vo V4.
“Dilema slovenského predsedníctva bude, či sa uspokojí s tým, že bude iba spravovať spoločné stanovisko v otázke migrácie, alebo sa pokúsi vybočiť a otvorí aj nové témy,” myslí si politológ.
Slovensko by sa teda podľa Jacqua Rupnika mohlo počas predsedníctva vo V4, ktoré preberá 1. júla, pokúsiť Vyšehrad priblížiť späť k ceste za hlbšou európskou integráciou.
Rupnik ďalej upozornil, že Vyšehradskú štvorku je síce v súčasnosti viac počuť, ale môže to byť aj na škodu. Podľa neho môže totiž vo Vyšehrade vznikať predstava, že mohol byť vplyvnejší, pretože sa politika v niektorých európskych krajinách mení. Ide napríklad o Rakúsko či Taliansko, kde sa nové kabinety razantnejšie stavajú proti spoločnej migračnej politike, čím sa približujú k postoju V4.
“Vo Vyšehradskej štvorke teda môže vzniknúť dojem, že ich stanovisko nachádza odozvu aj inde v Európe – v Rakúsku, Taliansku, možno v Bavorsku – a že už nemusí hľadať kompromis, ale, naopak, môže pritvrdiť,” vysvetlil politológ.
Zdôraznil, že takáto situácia by mohla na jednej strane viesť k posilneniu vplyvu Vyšehradu, ale “nie nutne v tom najpozitívnejšom zmysle slova”, pretože by to znamenalo “oslabenie schopnosti Európskej únie politicky rokovať”.
Vyšehrad by sa teda v otázke migrácie mohol prejaviť ako vplyvnejší, ale malo by to svoje následky, a to napríklad v oblasti financií, ozrejmil Rupnik.
“Ak sa oslabí politické puto vo vnútri EÚ, na ktorom všetko ostatné spočíva, tak sa oslabí aj vôľa istých krajín prispievať do rozpočtu,” zdôraznil.
Zároveň pripomenul, že ide o financie, ktoré sa v rámci politiky solidarity prerozdeľujú na rozvoj regiónov, teda také, ktoré ešte nedosiahli európsky priemer. Ide teda aj o niektoré krajiny východnej i strednej Európy – a na to by “nemali zabúdať”.
“Ak neexistuje solidarita politická, nebude ani rozpočtová,” uzavrel Jacques Rupnik.
.jpg)
.JPG)
