J. KOLLÁR: V roku 2013 sa sociálny dialóg posunul o veľký kus dopredu

Bratislava 17. februára (TASR) – V roku 2013 sa sociálny dialóg na úrovni slovenskej vlády, zamestnávateľov a odborov posunul o veľký kus dopredu. Konštatoval to na dnešnej konferencii v Bratislave s názvom Sociálne práva a sociálny dialóg vo svetle ekonomickej krízy prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Jozef Kollár.

"Vyrokovali sme mnoho zákonov, ktoré boli pokrivené v predchádzajúcom období, keď sociálny dialóg neexistoval. Vlastne sme vymenili ulice za miesta, kde sa rokuje, kde sa hľadá dohoda, kde sa hľadá výsledok, aby bol v prospech ľudí celej republiky," povedal Kollár.

Zároveň je však presvedčený, že na Slovensku je potrebné urobiť ešte veľa práce, aby sa sociálny dialóg zlepšil. "Vieme o mnohých problémoch, kde zamestnávateľ vždy ťahá za ten dlhší koniec. Zamestnávatelia majú veľmi veľké problémy pri uzatváraní kolektívnych zmlúv na podnikovej úrovni. Aj to je druh sociálneho dialógu, kde ešte máme veľa čo naprávať. Stále máme čo robiť pre to, aby sme sociálny dialóg doviedli do takej podoby, aby sme mohli rozprávať o vyspelej republike, aby sme mohli rozprávať o tom, že Slovensko je sociálny štát," tvrdí prezident KOZ.

Podľa konfederácie sa sociálny dialóg na Slovensku môže viesť len na základe zvyšovania odbornosti. Ako totiž uviedol Kollár, pri rokovaní sociálnych partnerov sa stáva, že dvaja partneri idú proti jednému. Napríklad zamestnávatelia majú námietky voči zvyšovaniu miezd svojich zamestnancov a vnímajú to ako prekážku zo strany odborov či vlády pri ich podnikaní. "My chceme, aby si aj tretia strana uvedomovala to, že ekonomika Slovenska sa pohne dopredu jedine vtedy, ak budeme vedieť rozdeliť to bohatstvo, ktoré vyrobia aj zamestnanci tak, aby sme oživili domácu spotrebu, aby ľudia mali za čo kupovať a zamestnávatelia mali pre koho vyrábať," doplnil Kollár.

Rečníci sa počas konferencie zhodli aj na tom, že čoraz väčšiu moc v sociálnom dialógu majú nadnárodné spoločnosti a inštitúcie, akými sú napríklad Svetová banka alebo Medzinárodný menový fond. "Prax aj literatúra sú plné príkladov toho, ako čoraz väčší vplyv a moc v určovaní pravidiel hry nadobúdajú nadnárodné korporácie a nadnárodné inštitúcie. Sú to aktéri, ktorí nie sú pod demokratickou kontrolou verejnosti," konštatovala Monika Čambáliková zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Podľa účastníkov konferencie sa hospodárska kríza v Európe prejavuje najmä prehlbovaním chudoby u ľudí z rôznych sociálnych vrstiev. "Kríza sa prejavuje prehlbovaním chudoby a nielen u tých, ktorí sú nezamestnaní alebo starí, ale aj u tých, ktorí dokonca pracujú, a to rôznymi formami. Zvyšuje sa pracovný čas za tú istú mzdu, dochádza ku skracovaniu pracovných úväzkov, a tým aj ku skracovaniu miezd," myslí si riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku Robert Hajšel. Poukázal pritom na rôzne štatistiky, podľa ktorých veľa mladých ľudí v Európe opúšťa vysoké školy len preto, aby prijali aj nekvalifikovanú prácu, a tým prispeli k zabezpečeniu sociálneho štandardu svojej rodiny. Podľa Hajšela zamestnanci majú určité práva, ktoré by mali ich zamestnávatelia dodržiavať.

"Máme právo na kolektívne vyjednávanie, právo na prístup k službám zamestnanosti, právo na ochranu, spravodlivé a primerané pracovné podmienky. Sú tu však nadnárodné firmy, ktoré si dovolia aj proti vôli štátu presadiť také pracovné podmienky, ktoré nekorešpondujú so sociálnym modelom, na ktorom je Európska únia vybudovaná," poznamenal Hajšel.

Konferenciu v Bratislave zorganizovali Komisia rovnosti príležitostí žien a mužov KOZ SR a Rada mladých KOZ SR v spolupráci s Informačnou kanceláriou EP na Slovensku.

UPOZORNENIE:

TASR vydáva k správe zvukový záznam.