IVO: Po rozdelení ČSFR sa už za svoje neúspechy nemôžeme vyhovárať na Prahu

Bratislava 30. decembra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP- Petr David Josek)

Československo sa rozdeľovalo v čase, keď sa k sebe slovenská a česká spoločnosť najviac priblížili. Tvrdí to sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO)

Podobne ako väčšina Slovákov, aj ona bola pred 25 rokmi za zachovanie spoločného štátu a odsudzovala rozhodnutie politikov rozdeliť ho bez referenda. Bútorová patrila po vzniku samostatnej Slovenskej republiky medzi kritikov vládnutia vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. “Svojimi výskumnými aktivitami som sa usilovala podporiť demokratický a prozápadný vývoj nového štátu,” povedala pre TASR.

Za pozitívum vzniku samostatnej republiky Bútorová považuje, že Slováci museli prevziať zodpovednosť za svoj štát. “Už sa nemôžeme za svoje neúspechy a zlyhania vyhovárať na Budapešť, Moskvu či Prahu. Prebudila sa občianska spoločnosť, ktorá cítila spoluzodpovednosť za stav krajiny a v deväťdesiatych rokoch i neskôr významne prispela k priaznivým zmenám,” povedala.

Vzťahy medzi Slovenskom a Českom zostali podľa nej intenzívne. “A po rozdelení spoločného štátu sa z nich vytratilo napätie citeľné v čase štátoprávnych diskusií v rokoch 1990-1992. Slováci a Česi si vo veľkej miere dôverujú,” uviedla.

Potvrdzuje to aj Paulína Tabery z českého Centra pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu AV ČR. “Podľa prieskumu IVF z roku 2015 dôveru voči Čechom pociťuje 78 percent Slovákov a voči Slovákom 79 percent Čechov,” zdôraznila.

Bútorová dodala, že pre Slovákov je Česká republika akýmsi etalónom, ku ktorému sa vzťahujú a s ktorým sa prirodzene porovnávajú. Opakované výskumy podľa nej ukazujú, že Slováci sú presvedčení o priaznivejších ekonomických i politických pomeroch v Českej republike. Registrujú napríklad vyššiu úroveň tamojšieho zdravotníctva či školstva.

Svoje názory o situácii v Česku si Slováci často utvárajú na základe skúseností blízkych ľudí, povedala Bútorová. Mnohé slovenské rodiny majú príbuzného, kto študuje, pracuje či žije v Českej republike.

Politická situácia v Česku je podľa sociologičky po parlamentných voľbách značne komplikovaná. “Mnohé bude závisieť od výsledku januárových prezidentských volieb. Nemalá časť českej verejnosti vyslovuje obavy z toho, čo by pre demokraciu v Česku znamenal tandem v podobe opätovne zvoleného prezidenta Miloša Zemana a premiéra Andreja Babiša.”

Výskumy verejnej mienky hovoria o vyššej miere euroskepticizmu Čechov v porovnaní so Slovákmi. Českú spoločnosť v skeptickejšom postoji dlhodobo ovplyvňuje významná časť domácej politickej elity, myslí si Bútorová. “Kým občania Slovenska s uspokojením kvitujú členstvo v eurozóne, Česká republika sa drží svojej meny a pokladá tento postoj za ekonomicky výhodnejší, čo má podporu tak vo verejnosti, ako aj medzi odborníkmi,” vysvetlila.

Tabery však pripomína paradox: napriek tomu sa Česi cítia byť vo vyššej miere súčasťou Západu ako Slováci. Výraznejšie tiež podporujú NATO než občania Slovenska. “Pravda, prieskumy nevysvetľujú, čím je to spôsobené,” povedala.

Slováci považujú vstup do Európskej únie za pozitívnu historickú udalosť, vyplýva z čerstvých zistení IVO. “Dosiahli sme ho po porážke mečiarizmu, keď sa Slovensku podarilo v integračnom procese dobehnúť ostatné vyšehradské krajiny,” podotkla Bútorová s tým, že Slováci dnes väčšmi dôverujú inštitúciám Európskej únie (Európskej komisii či tiež Európskemu parlamentu), ako svojim vlastným (slovenskej vláde a parlamentu).