Kyjev 13. júla 2015 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Úsporné opatrenia pretláčané gréckymi veriteľmi teda ponížili Grécko a Grékov a Tsipras ich odmietaním bojuje za navrátenie a ochranu dôstojnosti pre Grékov
Bývali minister a podpredseda vlády Ivan Mikloš, ktorý je dnes poradcom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka sa na svojom blogu rozpísal o príčinách gréckej krízy, ktorú vidí takto:
Asi tri najčastejšie slová používané lídrom Syrizy Alexisom Tsiprasom sú dignity (dôstojnosť), humiliation (poníženie) a austerity (prísnosť, úspornosť). Stručne zhrnuté, Syriza vyhrala v Grécku voľby a stále je veľmi populárna, pretože odmietla a stále odmieta úsporné opatrenia, ktoré podľa nej gréckych ľudí ponižovali a oberali ich o dôstojnosť. Úsporné opatrenia pretláčané gréckymi veriteľmi teda ponížili Grécko a Grékov a Tsipras ich odmietaním bojuje za navrátenie a ochranu dôstojnosti pre Grékov. Zároveň Tsipras (a spolu s ním aj väčšina gréckych občanov) odmietajú nielen prijať úsporné opatrenia, ale aj odchod Grécka z eurozóny. Teda inými slovami, to, že by si mali urobiť poriadok vo vlastnej krajine a prestať žiť na účet iných krajín a na účet vlastných budúcich generácií, považujú za ponižujúce. Naopak pokračovanie takéhoto spôsobu života, ktorý im priniesol dnešné ťažkosti, považujú za dôstojné. Áno, až také absurdné to je, hovorí Ivan Mikloš, ktorý je na plný úväzok poradcom pučistickej vlády v Kyjeve a nehanbil sa ponechať si aj poslanecky plat.
Treba tiež pripomenúť, že to bol Mikloš kto prinútil premiérku Radičovú spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, aby tak znemožnil SaS hlasovať proti eurovalu. Následne nová vláda premiéra Fica euroval schválila. Tu sa ukázalo, že keď ide o nadnárodne finančne kšefty, musí ísť aj lokálne divadlo na pravicu a ľavicu bokom.
Svoj blog zakončil ešte povinnou tézou, že Západ a najmä Európska únia sa bojí pomenovať pravým menom a prijať adekvátne opatrenia voči Vladimírovi Putinovi, ktorého agresívna politika ohrozuje svetovú stabilitu a mier, ale aj voči Viktorovi Orbánovi, ktorý v Maďarsku ničí hodnoty a mechanizmy, na ktorých je postavená liberálna demokracia a ešte sa k tomu aj hrdo hlási.
Ivan Mikloš bol pri väčšine privatizácií strategických podnikov. Ich predaj zdôvodňoval aj tvrdením, že štát je zlý vlastník, ako keby na túto eventualitu nemali slúžiť orgány činné v trestnom konaní. Napriek tomu jeho vláda predala 51 percent akcii slovenských telekomunikácii nemeckej štátnej firme Deutsche telekom. Zmluva ktorú vypracovali privatizačný poradcovia za miliónové čiastky umožnila, že nám Deutsche telekom nemusí vyplácať dividendy. Všetok zisk s telekomunikácii tak ostáva v nemeckej štátnej firme. Zvyšných 49 percent nakoniec tento rok odpredala vláda Roberta Fica Deutsche telekomu za 900 milionov eur čo je suma na úrovni výšky jej konsolidovaných ročných tržieb. Tie dosahujú hodnotu 934,26 milióna eur.
Podobne “výhodne” sa sprivatizovali aj slovenské elektrárne, keď taliansky Enel kúpil 66 percent akcií elektrární za 840 miliónov eur. Čisté zisky elektrární za roky 2006 až 2014 však dosiahli už 2,4 miliardy eur. Vláda pred privatizáciou tvrdila, že zisky elektrární v rokoch 2006 až 2010 dosiahnu spolu len 100 miliónov eur. Zmluva tiež umožnila predávať Enelu elektrinu vyrobenú vo vodnom diele Gabčíkovo, no náklady na jeho prevádzku a údržbu ostali na Slovenskej republike.
Vláda v privatizačnej zmluve s Enelom tiež dohodla, že na úkor dividend sa budú zisky elektrární dávať do dostavby Mochoviec. Dostavba Mochoviec aktuálne mešká štyri roky a naposledy elektrárne sľúbili, že tretí blok bude dokončený v novembri 2016 a štvrtý o rok neskôr – v závere roka 2017. Aktuálny rozpočet dostavby je 4,6 miliardy eur, kým ešte v roku 2008 bol stanovený na 2,8 miliardy eur. Štát tak bude zrejme najmenej 12 rokov po privatizácii bez dividend. Časť dodávok na Mochovce, sa zabezpečovali cez dcérsku firmu Enelu – Enel Produzione a jeden z dodávateľov bola pred rokom 2010 aj firma poradcu predsedu vlády Roberta Fica.
Boris Garman