Ivan Hoffman: Podstatou mainstreamu je šírenie prorežimnej propagandy. Mainstream je za každého režimu nervózny z alternatívnych médií

Praha 3. júna 2018 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Ivan Hoffman, známy slovenský pesničkár a fotograf, ktorý momentálne pôsobí v Českej republike ako novinár sa tvrdo pustil do mainstreamových médií. Prirovnáva ich k médiám za minulého režimu. Taktiež šíria propagandu súčasného režimu a podobne sú nervózni z alternatívnych médií.

“Nikdy ma nebavilo nechať sa unášať prúdom. Nieto hlavným prúdom. Ale myslel som si, že je to preto, že hlavný prúd tečie zlým korytom. Čo ak je ale problémom samotný hlavný prúd takže je úplne jedno, akým korytom tečie?, zamýšľa sa Hoffman v úvode svojho článku na portáli Kulturni-noviny.

Následne prirovnáva médiá hlavného prúdu k médiám za minulého režimu: ” Podstatou mainstreamu je, že je prorežimný, prosystémový. Režimy sa síce menia, ale médiá hlavného prúdu nemenne konštatujú, že žijeme tú najlepšiu možnú dobu, nikdy sme sa nemali lepšie ako práve teraz. Podstatou mainstreamu je šírenie prorežimnej propagandy, nie hľadanie pravdy. Pravdou je to, čo ladí s propagandou a na to, čo s ňou neladí, je mainstreamom pozerané ako na nepravdu.”

Hoffman sa tiež zmienil aj o alternatívnych médiách: “Mainstream je za každého režimu nervózny z alternatívnych médií. Cíti sa tými vedľajšími prúdmi a protiprúdmi ohrozený, akokoľvek sú drobní, periférní, nevplyvní. Čoho sa propagandista bojí, je nezávislé myslenie. Nepríjemná mu je už samotná pochybnosť o dôveryhodnosti hlavného prúdu. Tými, kto nesplývajú s hlavným prúdom, propagandista pohŕda. Nezávislé myslenie vníma ako deviáciu, poľutovaniahodnú úchylku. Komunistický novinár by sa s liberálno demokratickým editorom zhodol na tom, že alternatívne médiá komplikujú médiám hlavného prúdu osvetu, výchovu verejnosti k láske a rešpektu k existujúcemu režimu.”

“Kým komunistický mainstream bol alergický na samizdat a štvavé zahraničné vysielačky, liberálno demokratický mainstream je znechutený sociálnymi sieťami a protisystémovými či “proruskými webmi”. Diagnóza tej alergie je rovnaká: Hlavný prúd sa natoľko identifikuje so svojím korytom, že prestane vnímať čo sa v spoločnosti deje a postupne stráca publikum na úkor periférnej konkurencie. A pretože hlavný prúd nie je schopný sebareflexie, je frustrovaný a ponížený klesajúcou sledovanosťou, klesajúcou dôverou a klesajúcou prestížou …”

Tieto slová sa Hoffmanovi píšu o to ťažšie, keďže sám pracuje v mainstreame. Snaží sa médiá hlavného prúdu kultivovať, no nie príliš sa mu to darí:

“Nepíše sa mi to ľahko, pretože ma mainstream živí. V médiách hlavného prúdu som zamestnaný, alebo mám s nimi zmluvy už pomaly tridsať rokov. Ako mainstream postupne upadá, beriem si to osobne. Mám nutkanie situáciu nejako zachraňovať. Angažujem sa v rámci svojich skromných možností za kultiváciu mainstreamu. Pretože ale pochybujem, či médiá hlavného prúdu možno kultivovať, skôr sa za príslušnosť ku kolegom, propagandistom ospevujúcim prednosti súčasného režimu, hanbím.

Neviem, ako to dopadne, ale sú vlastne len dve možnosti: Že sa mainstream polepší, napríklad že sa rozvodní z koryta a začne reflektovať spoločenskú realitu. Alebo editori prestanú moje články tlačiť a púšťať v rádiu, pretože nekorešpondujú s tým, čo videli v televízii. Čosi mi ale hovorí, že hlavný prúd je problémom sám o sebe a že je nepolepšiteľný.”

Samuel Gdovin