Môj profil 
Predplatné
Dubaj 10. júna (TASR) – Iránska Rada strážcov ústavy dnes poprela, že by zvažovala vylúčenie jedného z kandidátov blížiacich sa prezidentských volieb. Informovali o tom dnes iránske médiá, podľa ktorých predmetom skúmania mala byť kandidatúra umierneného duchovného Hasana Rúháního. Uviedol to pre oficiálnu tlačovú agentúru IRNA hovorca rady Abbás Alí Kadchodáí.
Polooficiálna agentúra Mehr v nedeľu vydala správu, že Rada strážcov bude rozhodovať o zákaze účasti Rúháního vo voľbách za zverejnenie utajovaných skutočností o iránskom jadrovom programe v televíznej predvolebnej debate, ako aj za slogany, ktoré vykrikovali počas predvolebných mítingov a pochodov jeho prívrženci.
Počas naživo vysielanej televíznej debaty sa kandidáti na prezidentský úrad pustili do búrlivej diskusie o iránskom jadrovom programe, pričom terčom ich kritiky sa stal jeden z nich – Saíd Džalílí – za nedostatočný pokrok v rokovaniach na túto tému so svetovými mocnosťami.
Rúhání, ktorý bol hlavným vyjednávačom počas éry prezidenta Mohammada Chatámího, uviedol, že nekompromisný postoj Iránu viedol k uvaleniu ďalších sankcií na Irán zo strany OSN.
Rúhání v debate vyhlásil, že všetky problémy Iránu pramenia z toho, že iránski vyjednávači nevyvinuli maximálne úsilie, aby sa problematika iránskeho jadrového programu nedostala do Bezpečnostnej rady OSN. Rúhání svojho času rokoval so svetovými mocnosťami o pozastavení programu obohacovania uránu, čo viedlo k čiastočnému zmierneniu tlaku Západu na Irán. Irán sa k obohacovaniu uránu vrátil znova v roku 2005, keď sa prezidentom stal nekompromisný populista Mahmúd Ahmadínežád.
Rúhání poukázal aj na to, že Irán napriek zhoršujúcim sa ekonomickým problémom pokračuje vo vývoji pokročilých jadrových technológií.
Jadrový program je jednou z najháklivejších tém domácej i zahraničnej politiky Iránu, pričom je skôr pod kontrolou ajatolláha Chameneího než prezidenta, pripomína agentúra Reuters.
Pokiaľ ide o slogany vytýkané Rúhánímu, ktoré zazneli na jeho mítingoch z úst jeho prívržencov, išlo o výzvy na prepustenie politických väzňov Míra Hosejna Músavího a Mahdího Karrúbího, ktorí sú v domácom väzení za spochybnenie Ahmadínežádovho znovuzvolenia do úradu vo voľbách v roku 2009. Po demonštráciách iránska polícia niekoľko Rúháního sympatizantov zatkla.
Hasan Rúhání je najprominentnejším spomedzi umiernených kandidátov, ktorých účasť na voľbách prezidenta Iránu odobrila Rada strážcov ako najvyšší legislatívny orgán Iránu, ktorý registroval žiadosti všetkých kandidátov na prezidentské voľby, preveroval ich a rozhodoval o ich prijateľnosti.
Väčšina z ôsmich schválených kandidátov sú prívrženci tvrdej línie a konzervatívci blízki najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu.
Záujem o funkciu prezidenta Iránu malo 686 ľudí.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
