S týmto vyhlásením vystúpil v Ženeve námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Abbás Arákčí. Podľa agentúry Reuters ide o prvý náznak, na aké ústupky je Teherán ochotný pristúpiť, aby dosiahol uvoľnenie hospodárskych sankcií, ktoré na jeho ekonomiku majú zničujúci efekt.
Arákčí je členom iránskej delegácie na rokovaniach o iránskom jadrovom programe so zástupcami piatich štátov s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN a Nemecka (tzv. skupina 5+1), ktoré sa od utorka konajú v Ženeve.
Pred plenárnym zasadnutím sa dnes uskutočnilo koordinačné stretnutie politických predstaviteľov štátov skupiny 5+1. Dnešné rokovanie by malo byť podľa diplomatických zdrojov venované diskusii o pláne, ktorý iránska delegácia predložila v utorok na úvod schôdzky. Zdroje informovali, že Irán chce dosiahnuť zmiernenie hospodárskych sankcií a výmenou za to je ochotný o 20 percent znížiť objem výroby obohacovaného uránu.
Dodatkový protokol umožňuje vopred neohlásené inšpekcie mimo deklarovaných jadrových zariadení
Irán v utorok, v prvý deň ženevskej schôdzky, predstavil trojbodový plán, ktorého cieľom je vyriešiť patovú situáciu. Jeho podrobnosti nie sú známe, ale podľa Reuters zahŕňa pravidelné kontroly iránskych jadrových zariadení inšpektormi Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE), ktorá sídli vo Viedni.
Na otázku iránskej tlačovej agentúry IRNA ohľadom obohacovania uránu a tzv. dodatkového protokolu k zmluve Iránu s MAAE Arákčí bez bližšieho spresnenia odpovedal, že “tieto otázky nie sú predmetom prvej etapy (iránskeho návrhu), ale sú časťou poslednej etapy tohto plánu.”
Dodatkový protokol umožňuje vopred neohlásené inšpekcie mimo deklarovaných jadrových zariadení, čo odborníci vnímajú ako dôležitý nástroj, ktorý má MAAE k dispozícii, aby sa ubezpečila, že Irán skryto nepracuje na vývoji jadrových technológií. Svetové mocnosti už dlho žiadali, aby Irán pristúpil k realizácii protokolu. Ten svoju neochotu podriadiť sa ich žiadosti zdôvodňoval tvrdením, že ide o dobrovoľný záväzok.
Mocnosti od Iránu žiadajú, aby obmedzil svoj program obohacovania uránu a pozastavil aj ďalšie aktivity týkajúce sa programu využívania jadrovej energie. Obohatený urán možno použiť ako palivo v jadrových elektrárňach, ale aj pri výrobe jadrových bômb, čo je podľa podozrení Západu aj cieľ Iránu.
Na margo zmierlivého postoja, ktorý Irán v poslednom čase demonštruje, západní diplomati uvádzajú, že slová musia sprevádzať konkrétne kroky. Obe strany sa v súčasnosti snažia stlmiť nádeje v dosiahnutie prelomu na prebiehajúcich ženevských rokovaniach, ktoré sú prvými od víťazstva umierneného duchovného Hasana Rúháního vo voľbách prezidenta islamskej republiky. Rúhání avizoval, že chce zmierniť konfrontáciu Iránu so zvyškom sveta a ukončiť tak izoláciu svojej krajiny.
mž