Môj profil 
Predplatné
Cieľom bolonského procesu bolo využitie anglosaských skúseností z rozdelenia vzdelávacieho cyklu na dve časti, bakalársku a magisterskú. “Tak vznikol trojstupňový model vzdelávania. Model, ktorý má v princípe reagovať na potreby trhu práce a zároveň umožniť vybrať do vyšších stupňov vzdelávania najkvalitnejšiu časť intelektuálneho potenciálu spoločnosti,” konštatuje Ostrovský v publikácii Vývoj vzdelanosti v SR 2008 – 2012 a jeho dopad na trh práce, ktorá má podnadpis Dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku. Správu vypracoval rezort školstva a autori Vývoja vzdelanosti v SR 2008 – 2012, na čele s Ostrovským ju chcú doplniť o ďalšie údaje týkajúce sa relácie vzdelania a trhu práce.
Cieľom bolonského procesu bolo podľa Ostrovského zmeniť dovtedajší desaťsemestrový vzdelávací cyklus na vysokých školách, ktorý často dodával z hľadiska praktických potrieb pracovného trhu “prevzdelaných” absolventov. Pre tieto potreby sa v mnohých prípadoch ukazuje ako dostatočné bakalárske vzdelanie, ktoré môže absolvent získať už za šesť semestrov a hneď sa zapojiť do pracovného trhu.
Ostrovský navrhuje “zaviesť vo všetkých odboroch len jeden, univerzálny druh bakalárskych programov s dôrazom na uplatnenie sa absolventov na trhu práce”
Hoci na Slovensku došlo k formálnemu rozdeleniu štúdia na bakalársku a magisterskú časť, Ostrovský konštatuje, že “gro absolventov bakalárskych programov (viac ako 80 – 90 percent) pokračuje v magisterskom štúdiu”. Tým podľa neho vzniká na trhu prebytok “formálne prevzdelaných” magistrov a inžinierov, ktorí sú ochotní pracovať aj na bakalárskych pozíciách. “Zaostávame preto aj v miere vzdelanosti obyvateľstva, keďže v rozvinutých krajinách Európskej únie gro absolventov na trhu práce tvoria bakalári,” upozorňuje Ostrovský, že takmer o polovicu kratší vzdelávací cyklus bakalárov umožňuje v štátoch EÚ rýchlejšie plniť pracovný trh vysokoškolsky vzdelanými absolventmi.
Dôvodov, prečo bolonský proces, ktorý bol na Slovensku formálne zavŕšený v roku 2006, zlyháva, je podľa Ostrovského viac. Jednak samotní bakalári sú primárne nastavení na pokračovanie štúdia v magisterskej forme, ale aj vysoké školy vychádzajú tejto ambícii v ústrety, pretože je pre nich finančne výhodná. “Roky aspoň 80 percent absolventov I. stupňa dennej formy štúdia a viac ako 90 percent absolventov I. stupňa externej formy štúdia pokračuje v štúdiu na II. stupni. Viac-menej automaticky. Je to o to alarmujúcejšie, že kvalita externej formy štúdia zaostáva za dennou formou, hoci vydávané diplomy majú rovnakú hodnotu,” tvrdí Ostrovský.
Problémom je podľa neho aj diferenciácia bakalárskych programov, z ktorých sa len jedna časť orientuje priamo na prax, druhá je chápaná skôr ako príprava na magisterský stupeň štúdia.
Ostrovský preto navrhuje “zaviesť vo všetkých odboroch len jeden, univerzálny druh bakalárskych programov s dôrazom na uplatnenie sa absolventov na trhu práce”. Toto opatrenie chce doplniť ďalším, ktoré by bakalárov k praxi pripútalo ešte viac. “Príslušným ustanovením zákona upraviť možnosť vstupu do II. stupňa štúdia až po povinnej odbornej praxi v trvaní aspoň jeden rok,” navrhuje Ostrovský v publikácii. “Treba všetkých bakalárov poslať na rok do praxe a až potom im umožniť pokračovanie na magisterskom stupni,” zdôraznil na dnešnej tlačovej konferencii.
mž
.jpg)
