Vatikán 27. apríla (HSP/CNN/Foto:TASR)
V nedeľu vyhlási pápež František za svätých svojich predchodcov pápežov – Jána XXIII. a Jána Pavla II. na jedinečnej slávnosti na Námestí svätého Petra v Ríme
Neslýchaná je nielen spoločná kanonizácia dvoch pápežov naraz. Taktiež dvaja pápeži sediaci „v publiku“ budú na takejto slávnosti po prvýkrát v histórii spolu, keďže okrem súčasnej hlavy Katolíckej cirkvi, ktorá bude slávnosť viesť, ju bude sledovať aj emeritný pápež Benedikt XVI.
Obaja kandidáti – Ján XXIII. i Ján Pavol II. sa k svätosti dostali rovnako – podľa CNN neuveriteľne: obaja vyšli zo skromných pomerov až na Petrov stolec, aby viedli Katolícku cirkev.
Ján XXIII. (1881 – 1963) vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli žil v roľníckej rodine s 12 súrodencami v drobnej dedinke na severe Talianska – v Lombardii dovtedy, kým ho nevyslali na kňazské štúdiá, keď mal 11 rokov.
Ján Pavol II. (1920 – 2005) sa narodil ako Karol Jozef Wojtyla vo Wadoviciach, v poľskom priemyselnom meste a po matkinej smrti (mal vtedy iba 8 rokov) ho vychovával otec – vojak. Mladosť prežil počas dvoch diktátorských režimov – nacistického aj komunistického. Mal vrúcny vzťah k divadlu, bol hercom a básnikom. Ako prvý z pápežov dokonca prijal a používal masmédiá.
Ján XXIII. mal už 76 rokov v čase svojho zvolenia na pápežský stolec a za sebou dlhoročnú službu profesora a vatikánskeho diplomata; očakávalo sa, že bude slúžiť len ako „prechodný pápež“. Ale po sto dňoch vo svojej funkcii urobil prekvapivé a odvážne rozhodnutie, a to zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu (1962), ktorý mal za úlohu zreorganizovať Cirkev, zmodernizovať ju, reagovať na potreby doby, priniesť jednotu a zlepšiť jej vzťahy s ostatnými náboženstvami.
Kardinál Paul Poupard, Francúz, bývalý prezident Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, ktorý poznal oboch budúcich svätcov osobne, vysvetlil, že pápež František chce na jednej slávnosti spojiť “otca koncilu” s tým, ktorý ho uviedol do pohybu.
Týchto pápežov katolícki veriaci vrúcne milovali a počas ich posledných dní života tisíce v davoch prichádzali do Ríma na Námestie svätého Petra, aby sa tu za nich modlili k Bohu. Keď im oznámili smrť Jána XXIII., dav žialil zvolaniami: „Il Papa Buono!“ (Dobrý pápež!). Keď o štyridsať rokov neskôr zomrel Ján Pavol II., tisícky ľudí na zádušnej omši volali: „Santo Subito!“ (Svätý ihneď!)
Nestalo sa tak hneď, ale aj tak prišla kanonizácia Jána Pavla II. skôr, ako zvyčajne predpisuje tradícia. Pravidlá boli pozmenené aj pri procese kanonizácie Jána XXIII. Jeho život sám o sebe sa považuje za taký cnostný a svätý, hoci sa mu pripisuje iba jeden zázrak (na svätorečenie sú potrebné dva), že sa stal „náhradou“ jedného z nich.
xs