Môj profil 
Predplatné
Už samotná skutočnosť, že sa expremiér Robert Fico (Smer-SD) dohodol s prezidentom Andrejom Kiskom na svojej demisii za splnenia určitých podmienok, bola podľa Hrabka precedensom. „Veď Robert Fico podával demisiu s podmienkami a prezident ich prijal, aj keď sa neskôr ohradil,“ pripomenul, že nie je obvyklé demisiu vopred akokoľvek verejne podmieňovať.
Za nešťastné označil publicista zverejnenie prvého návrhu členov vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD) skôr, ako sa s ním oboznámil prezident. „Tieto veci sa predsa najprv diskutujú v politických kuloároch. Prezidentovi neostalo nič iné, len sa verejne proti spôsobom Roberta Fica ohradiť,“ povedal Hrabko. „Politická kultúra hovorí, že takýmto verejným konfrontáciám sa treba vyhnúť, pozrite sa, ako z toho vyšiel Jozef Ráž mladší. Jednoducho na to doplatil,“ dodal.
Keď prezident avizoval možnosť, že vládu nevymenuje, vytvoril podľa Hrabka ďalší precedens. Kiska to odôvodnil tým, že neakceptuje niektoré personálne návrhy.
Ak by prezident skutočne vládu nevymenoval, pravdepodobne by otázku, či to prezident môže urobiť, riešil Ústavný súd (ÚS) SR. Takto sa však podľa Hrabka zrejme ani nedá napísať relevantná sťažnosť na ÚS. „V ústave je to tak, že prezident nemôže konať bez návrhu predsedu vlády, premiér má právo navrhovať, prezident vymenuje a parlament má právo kontrolovať. Sťažovať sa asi nebude nikto. A ani si neviem predstaviť ústavnú sťažnosť, veď prezident neodmietol návrh premiéra. A aj to, že bol Peter Pellegrini poverený zostavením vlády, vyplýva iba z ústavnej zvyklosti,“ poznamenal Hrabko.
Ak však Kiska pripustil, že nevymenuje vládu a problémom bola fotka, na ktorej bol navrhovaný kandidát na ministra spolu s odchádzajúcim šéfom rezortu, môže jeho postup napodobniť ktorýkoľvek budúci prezident. „Že by si vyberal ľudí aj podľa toho, čo je o nich zverejnené, s kým sa fotia a s kým nie. A ak by napríklad skladal vládu Richard Sulík (SaS), ktorý má tiež nevhodné fotografie, alebo Igor Matovič (OĽaNO), ktorý sa dopustil iných vecí… Takéto lustrovanie sa nikdy na verejnosti nerobilo,“ zhrnul publicista.
Nemyslí si, že vládna koalícia napokon postupovala podľa pôvodnej cestovnej mapy od Kisku. „Veď prezident pôvodne žiadal buď predčasné voľby, alebo zásadnú rekonštrukciu vlády. Keď sa pozrieme na zásadnú rekonštrukciu vlády, tak vidíme, že sa pohýbalo zopár krabicami, ale nových tvárí je tam minimum,“ tvrdí Hrabko. „Ak by sa prezident rozhodol pre predčasné voľby, nebol by ich docielil sám. K tomu potrebuje súčinnosť parlamentu,“ dodal.
Z vlády však odišli dvaja jej kľúčoví protagonisti, premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). „To, čo sa stalo, je najmä politickou zásluhou Mosta–Híd. Napriek Bugárovmu ‘gaťafalšu’ s uznesením. Lebo Most–Híd tlačil najprv na odchod ministra Kaliňáka a potom aj premiéra Roberta Fica,“ pripomenul Hrabko, že koalíciu, ktorá má väčšinu v parlamente, môže poraziť len časť jej samotnej.
Na druhej strane, vplyv na rozhodovanie politických lídrov mali aj masové protesty v uliciach. Tie však neboli konzistentné, najprv žiadali len vyšetrenie vraždy, potom pribudla požiadavka na „dôveryhodnú vládu“ a napokon na predčasné voľby. Tú poslednú organizátori protestov po stretnutí s Kiskom stiahli a zrušili piatkový pochod v Bratislave. „Nevedia, čo robia. Len čo sa menia požiadavky protestujúcich, raz sa vyhlási nová, potom sa stiahne a vráti sa späť, tak nevedia, čo robia. A už vidím aj relatívne malý priestor ďalej burcovať,“ povedal publicista. Predpokladá, že protesty budú ešte nejaký čas v rôznych formách pokračovať, ale ich dynamika bude klesať.
„Podľa mňa sa to časom vyparí tak ako protesty Bonaparte alebo Gorila. Ostala tu nová vláda a stará koalícia a s ňou aj staré móresy. Ale situácia je úplne iná ako na začiatku,“ upozornil Hrabko. On osobne očakával, že podpisy za referendum o predčasných voľbách začnú zbierať aktivisti Za slušné Slovensko. „Vtedy by to bola požiadavka spoločnosti, nie straníkov. Ale dnes už ani to nepovažujem za možné, už si myšlienku predčasných volieb osvojili politici a ide to po politickej linke,“ poznamenal.
Ak by bolo referendum úspešné, bolo by to iba druhýkrát v histórii Slovenska. A ak by aj bolo, vzhľadom na časové lehoty by mohlo toto volebné obdobie skrátiť iba kozmeticky. Hrabko na to reagoval, že ak by to tak ľudia chceli, „stálo by to za to“.
Opozícia síce iniciovala mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom skrátiť volebné obdobie, ale reálne môže prebehnúť iba pod podmienkou, že ju koalícia umožní. Ak koaliční poslanci nezahlasujú za program schôdze, skončí sa skôr, ako by sa mohla začať rozprava. „Nie je to schôdza na odvolanie člena vlády, teda je potrebné schváliť program.
A možnosť obštrukcie v takýchto prípadoch využívali v minulosti vládni poslanci tak za túto, ako aj iné vlády,“ poznamenal Hrabko.
„Diskusia, ak ju vládni poslanci pripustia, bude úplne o niečom inom ako o samotnom návrhu zákona o predčasných voľbách. Je to na rozhodnutí koalície, aký postoj zaujme. Myslím si, že sa teraz môžu cítiť na koni. Na 99,99999 percenta predčasné voľby na tejto schôdzi parlamentu schválené nebudú,“ uzavrel publicista.
.jpg)
.jpg)
