„Robert Fico politicky využil možnosť, ktorá tu bola, a ktorú nijako neovplyvňoval. Teda, že voľby budú v čase, keď sa bude blížiť predsedníctvo. Každá normálna strana by urobila to isté,“ povedal. Problém je podľa Hrabka skôr otázka, či agentúra EVKA organizovala akciu efektívne a v súlade so zákonom.

„Nejde o to rozhodnutie, že bol veľký otvárací koncert a všetky tie sprievodné javy. To, že sa zodpovední ľudia rozhodli namiesto tlačovej konferencie urobiť koncert, je úplne legitímne. Problémom môže byť nakladanie s verejnými financiami,“ upozornil Hrabko.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na margo kauzy poznamenal, že ak Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávania zistia pri organizácii akcie porušenie zákona, vyvodí z toho zodpovednosť. Ale ak nie, začne rozprávať on.

„Neviem, čo chystá. Ale predpokladám, že s vysokou pravdepodobnosťou nebude vyjadrenie úradov také, že ministerstvo porušilo zákon. Skôr bude konštatovať, že zákon porušený nebol,“ odhadol Hrabko. „Otázkou je, ako z toho vyjde minister a ako druhá strana, ktorá na problém upozornila. Minister sa bude brániť tým, že zákon neporušil a bude to vedieť doložiť rozhodnutiami príslušných úradov. A druhá strana bude tvrdiť, že je to podozrivé aj napriek tomu. Myslím si, že víťazom nebude nikto, ale ministrovi a ministerstvu ostane ‘šrám’,“ dodal.

Celkovo však bolo slovenské predsedníctvo hodnotené skôr pozitívne tak na medzinárodnej, ako aj domácej scéne. Zatiaľ čo koaliční predstavitelia ho považujú za úspešné, opoziční skôr za „štandardné“. Podľa premiéra Roberta Fica sa hodnotenie „štandardné“ zo strany opozície dá považovať za pochvalu, lebo opozícia a priori nerada vyzdvihuje vládne projekty. „Dá sa to tak povedať. Keby boli počas predsedníctva urobené nejaké väčšie chyby, je úlohou mimovládnych strán kritizovať vládu,“ súhlasil v tejto veci s premiérom Hrabko.

V hodnotení samotného predsedníctva má však bližšie k opozičnej optike. „Slovenské predsedníctvo bolo štandardné. Ale podľa môjho názoru malo na viac. Tým nespochybňujem kvantum ľudí, ktorí na ňom pracovali a množstvá rokovaní,“ povedal.

Hrabko komentoval aj zámer predsedu Národnej rady a Slovenskej národnej strany Andreja Danka predložiť novelu zákona o politických stranách. Súhlasil s tým, že na Slovensku fungujú strany, ktoré v klasickom ponímaní stranami v skutočnosti nie sú. Je však dôležité, aby bola novela zákona motivovaná snahou zlepšiť legislatívne prostredie a nie tlačiť na politického oponenta, akým je napríklad OĽaNO. „Ak to robíte iba z toho dôvodu, že chcete ublížiť iným stranám a pomstiť sa im, tak z toho nič dobré vyliezť nemôže. Ale treba si uvedomiť, že politická strana so štyrmi členmi nie je stranou, aká by mala byť,“ poznamenal na margo subjektu Igora Matoviča Hrabko.

„Je politickou stranou v súlade so zákonom, inak by ju ministerstvo vnútra nemohlo zaregistrovať, ale nie je to dobré. A nie je dobré ani to, ak môže niekoľko mesiacov pred voľbami vzniknúť politická strana tým spôsobom, aký ste pomenovali. Teda obísť petíciu a uchvátiť existujúcu stranu,“ pripomenul Hrabko, ako vznikla strana Sme rodina Borisa Kollára.

Rok 2017 tradične odštartoval svojím prejavom prezident Andrej Kiska, apeloval v ňom na slušnosť a korektnosť v politike a špeciálne v internetovom prostredí. „Podľa mojej mienky to bol veľmi dobrý prejav. Samozrejme, mohol sa rozhodnúť pre iné témy, mohol dávať akýsi odpočet roka 2016, ale rozhodol sa inak a podľa mňa dobre,“ povedal Hrabko.

„Dôležité nie je ani tak to, že sa venoval internetu, ako to, že apeloval na základné hodnoty, ktoré by sme mali mať. Napríklad dokázať viesť debatu slušne a korektne a nie iba prostredníctvom nadávok a zloby,“ dodal Hrabko.

Pripomenul, že existujú aj „internetové“ strany, teda také, ktoré robia politiku najmä na internete. „A tieto strany preberajú automaticky slovník ľudí, ktorí ich na internete sledujú. A to je nebezpečné, pretože úroveň a kultúra tej debaty sa dostáva do vrcholovej politiky a z nej k väčšej časti populácie. Naozaj, ten slovník hrubne,“ upozornil Hrabko.

Kritika prezidentovho prejavu sa väčšinou niesla skôr v rovine toho, aké témy mohol do prejavu začleniť a neurobil to. Napríklad otázku vymenovania zvyšných troch sudcov ústavného súdu. „Prezidentov prejav by nemal byť až takýto konkrétny, je určený celej spoločnosti, nie len sporom, ktoré vedie parlament s prezidentom,“ reagoval Hrabko.

Krátko komentoval aj vyhlásenie lídra SaS Richarda Sulíka, ktorý tvrdí, že si vie predstaviť, že na jar už Robert Fico premiérom nebude. „Asi chcel byť v médiách. Iný argument, okrem zviditeľňovania sa nevidím,“ komentoval Sulíkovu motivácia k tomuto výroku Hrabko. „Ja si tiež viem predstaviť, že v nedeľu Robert Fico vystúpi v televízii a povie, že odstupuje z funkcie. Ale nemá to žiadny reálny základ tak isto, ako predstava Richarda Sulíka. Predstavovať si môžeme hocičo,“ uzavrel Hrabko.