Bratislava 14. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:Screenshot:Tablet.TV)

Načasovanie eurovolieb, ako aj nevýrazné témy kampane naznačujú, že volebná účasť môže byť opäť nízka, a to vytvára šancu pre malé strany, ktoré by v parlamentných voľbách uspieť nedokázali. V diskusii na Tablet.TV to konštatoval publicista Juraj Hrabko

“Európska kampaň bola doteraz v úzadí, prezidentské voľby mali prednosť,“ poznamenal Hrabko, ktorý neočakáva ostrú kampaň, ani množstvo podujatí v uliciach. “Skôr si myslím, že kampaň bude v internetovom prostredí. Zvlášť na sociálnych sieťach, a tam ukáže každý kandidát, pretože sa opäť krúžkuje, akú má silu,“ povedal Hrabko. Pripomenul, že v eurovoľbách často postupujú do europarlamentu kandidáti na základe počtu preferenčných hlasov. Každý volič bude môcť na kandidátnej listine vybranej strany prideliť dva takéto hlasy.

V predchádzajúcich eurovoľbách uspela Jana Žitňanská zo strany Nova, ktorá sa v parlamentných voľbách samostatne presadiť nedokázala.

Podľa Hrabka možno aj z tohto dôvodu kandidujú rekordné tri desiatky politických subjektov. „To je presne príklad toho, že aj malé strany, ktoré dokážu svojich sympatizantov a voličov vyhnať k volebným urnám, sa môžu presadiť. Nie je to isté, ale za pokus to stojí,“ povedal.

Tento trend podľa neho vystaví skúške najmä KDH, keďže jeho doteraz najpopulárnejšia europoslankyňa Anna Záborská kandiduje za konkurenčnú Kresťanskú úniu. „V kresťanskom prostredí vznikli dve úplne nové strany, okolo pani Záborskej a aj okolo pána Kuffu,“ upozornil Hrabko, podľa ktorého bude možné považovať eurovoľby aj za test vernosti voličov KDH.

Potreba vysokej mobilizácie voličov však podľa Hrabka vytvorí tlak aj na SaS a OĽaNO, ktorým bude výrazne konkurovať koalícia nových strán Progresívne Slovensko (PS)/SPOLU, posilnená aj úspechom prezidentskej kandidátky PS Zuzany Čaputovej. V prípade OĽaNO je problém ešte o to väčší, že doterajší europoslanec hnutia Branislav Škripek kandiduje spolu s Annou Záborskou za Kresťanskú úniu.

V tejto situácii sa podľa Hrabka Igor Matovič pragmaticky rozhodol posilniť kandidátku strany vlastným menom. “To isté urobil v minulosti aj Richard Sulík a osvedčilo sa to. Predseda strany láka voličov, aby prišli k volebným urnám,“ poznamenal Hrabko. Rozpačitý je však podľa neho Matovičov argument, že o mandát europoslanca nemá záujem a ak ho získa, vzdá sa ho. “Nedá sa vylúčiť, že to urobil preto, aby akýmsi spôsobom zakryl prípadný neúspech vo voľbách. Povie – bol som neuvážený, povedal som, že ten mandát nechcem, tak voliči nemali dôvod, aby prišli k tým volebným urnám,“ odhadol Hrabko.

Parlamentný brannobezpečnostný výbor odporučil v stredu (10. 4.) ministerke vnútra za nového policajného prezidenta súčasného dočasného šéfa polície Milana Lučanského a policajného pridelenca v Prahe Ivana Ševčíka. Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) uviedla, že oznámi svoju nomináciu na post nového policajného prezidenta v krátkom čase.

V minulosti bol policajný prezident iba vecou rozhodnutia ministra vnútra, podľa nového mechanizmu však do procesu výberu vstupuje aj parlament prostredníctvom výboru pre obranu a bezpečnosť. Hrabko túto zmenu hodnotí ako nešťastnú. “Ako politickú hru na nezávislosť policajného prezidenta, ako zmiešavanie dvoch mocí, zákonodarnej a výkonnej, a ako isté oficiálne zbavenie sa zodpovednosti ministra vnútra za konanie Policajného zboru. Teda aj za policajného prezidenta,“ uviedol publicista.

V diskusii sa krátko vyjadril aj k procesu s Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS). Senát Najvyššieho súdu (NS) SR odročil termín hlavného pojednávania vo veci prípadného rozpustenia parlamentnej ĽSNS na 29. apríla. Rozhodol tak po tom, ako si na utorkovom (9. 4.) pojednávaní vypočul argumenty žalobcu a obhajoby.

Podľa Hrabka celý proces zástupcom ĽSNS politicky iba pomôže, a to dokonca aj v prípade, že súd stranu rozpustí. O mandáty v parlamente totiž prísť nemôžu, ich popularita medzi elektorátom ĽSNS iba vzrastie a už teraz majú zrejme pripravenú záložnú stranu, v ktorej budú politicky pôsobiť aj naďalej. “Dobre sa to pre Kotlebu skončí aj v prípade, ak súd stranu nerozpustí. Ak súd stranu nerozpustí, bude legálna, zaradí sa medzi ostatné demokratické strany, bude štandardnou stranou,“ upozornil Hrabko.

„Už sa nebude môcť o nej rozprávať to, čo sa rozprávalo doteraz, vrátane pána prezidenta, médií, mimovládnych organizácií, pretože na stole bude ležať rozhodnutie súdu,“ dodal Hrabko, podľa ktorého by takéto súdne rozhodnutie mohlo potenciálne dokonca zvýšiť koaličný potenciál kotlebovcov.

V diskusii na Tablet.TV Hrabko komentoval aj vývoj vo veci brexitu a nového odkladu, ktorý Veľkej Británii ponúkla Európska únia.

Pripomenul, že 31. október je už piaty možný termín brexitu, ktorý bol v posledných mesiacoch stanovený. “Môžem iba zopakovať – toto oslabuje Európsku úniu. Ani nie tak Veľkú Britániu, tá si rieši domáce problémy tak, ako si ich rieši, to je úplne jej vec. Európska únia ukazuje svoju nerozhodnosť, slabosť, a to krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu. To nie je maličkosť, potom sa môžeme čudovať nad ich výsledkami,” uzavrel Hrabko.