Bratislava 6. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto:jurajhrabko.sk)

Keď tri opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina podali do parlamentu návrh na vydanie ústavného zákona o predčasných voľbách, avizovali s týmto zámerom zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR.

Keďže plénum parlamentu má mať pred rokovaním o návrhu zákona 15 dní na jeho naštudovanie a predseda NR SR sedem dní na zvolanie schôdze, opoziční poslanci sa rozhodli podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze týždeň po podaní návrhu ústavného zákona. Hoci bol návrh doručený do NR SR už 19. marca, podpisy na iniciovanie mimoriadnej schôdze parlamentu opoziční poslanci stále nepredložili.

„V parlamente avizovali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze na skrátenie volebného obdobia. Taký návrh som však dodnes nevidel. Ani som nikde nečítal, že by ho chystali.

Tri opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina dohodli a podali návrh na skrátenie volebného obdobia. A povedali, že o týždeň podajú návrh na zvolanie schôdze. Dnes o tom niet ani slova. Nemôžu niečo verejne sľúbiť, začať a potom to nechať vyšumieť,“ povedal v diskusii s politológom Jozefom Hrabinom na Tablet.TV publicista Juraj Hrabko.

Analytici sa nezhodli v názore, či bola požiadavka na predčasné voľby straníckou agendou opozičných strán, ktoré by tak skôr dostali šancu získať podiel na moci, alebo aj spoločenskou požiadavkou.

„Požiadavky protestujúcich boli veľmi fragmentované a menili sa z týždňa na týždeň. Problémom protestov podľa mňa bolo vyjadrenie politických požiadaviek, mali ostať v témach, ktoré boli spoločenské. Vyšetrenie vraždy, reforma inštitúcií,“ povedal Hrabina.

„Ak vyjadríte politickú požiadavku na predčasné voľby, formulujete požiadavku opozície. Z celej udalosti robíte exkluzívnu vec opozície. Kým by to bolo v spoločenskej rovine, mohlo by to osloviť aj voličov Smeru,“ dodal.

Podľa Hrabka mohla byť požiadavka na nové „rozdanie kariet“ politickým subjektom na Slovensku formulovaná aj z občianskej pozície, ak by obišla politické strany a aktivisti ju presadzovali referendom. „Ak by požiadavka na predčasné voľby prišla hneď na začiatku, spolu so spoločenskými požiadavkami, nebola by to politická, ale občianska požiadavka. Politici sa jej chopili až potom,“ konštatoval Hrabko.

Dodal, že tlak protestujúcich a politické rozhodnutia Mosta–Híd viedli k zmene vlády a odchodu expremiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka (obaja Smer-SD) z kabinetu. Nemyslí si však, že by nový minister vnútra Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) mal automaticky naplniť aj požiadavku na výmenu policajného prezidenta.

„Protesty ešte neskončili a pozornosť je sústredená ani nie tak na premiéra Pellegriniho, ale ministra vnútra Druckera. Uvidíme, aké kroky chystá. Zatiaľ sa správa zdržanlivo, čo oceňujem. V porovnaní s celkovým počtom voličov ide iba o čiastku ľudí, ktorá je ochotná prísť na námestia. Ale v celej spoločnosti sa vytvára atmosféra, že policajný prezident je zodpovedný za všetko,“ poznamenal Hrabko.

Podľa Hrabinu boli z dvojnásobnej úkladnej vraždy novinára a jeho priateľky vyvodené politické dôsledky, ale následky na spoločnosť sú širšie, zvlášť, ak vrah unikne spravodlivosti. „V takom prípade by sa vytvoril precedens, že niekto môže po takomto čine beztrestne odísť,“ upozornil.

„Prvou výzvou pre vládu Petra Pellegriniho je znovu získať dôveru verejnosti po posledných udalostiach. Dôvera je otrasená kvôli tomu, že neprichádza k dostatočnému pokroku pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Preto spoločnosť tlačí na zmeny v polícii. A veľký dôraz bude podľa mňa kladený na demokratické inštitúcie a ich zloženie,“ povedal Hrabina. „Myslím si, že ak sa vyšetrovanie ďalej nedostane, vláda stratí legitimitu,“ zdôraznil.

„Ja sa zdržiavam predčasných úsudkov, pokiaľ nevieme kto a z akých dôvodov to urobil,“ reagoval Hrabko. „Zdržím sa aj úsudku, že Ján Kuciak bol zabitý kvôli svojej práci, aj keď policajný prezident nasmeroval spoločnosť týmto smerom okamžite potom, ako bolo nájdené telo,“ dodal.

Vláda expremiérky Ivety Radičovej a súčasný kabinet Petra Pellegriniho majú podľa Hrabka spoločné to, že premiér nie je súčasne predsedom najsilnejšej strany. „Na hodnotenie rozdielov je ešte skoro. Nevieme, ako bude vládnuť Peter Pellegrini. Ako vládla Iveta Radičová, to vieme. Za chrbtami predsedov materských strán,“ povedal.

Hrabko očakáva nárast významu Koaličnej rady. „To je politický orgán, kde sa teoreticky robí politika, ktorú potom vláda prakticky prenáša do parlamentu. Ale zodpovednosť nenesie Koaličná rada, ale vláda. Bude dôležité, ako si Peter Pellegrini dokáže uhájiť svoju vládu pred predsedami politických strán,“ poznamenal.

„Vláda Ivety Radičovej nastúpila po voľbách, Peter Pellegrini nastúpil do rozbehnutého vlaku a nie práve za najšťastnejších okolností. A podľa mňa sa bude snažiť plniť úlohu zmierovateľa medzi Koaličnou radou a spoločnosťou,“ reagoval Hrabina. „Vidíme, zo strany nového premiéra snahu o kompromisné riešenia, nenavrhol napríklad na post ministra vnútra Jozefa Ráža mladšieho, aj keď v podstate mohol, lebo podporu v parlamente na to mal,“ pripomenul politológ.

Podľa Hrabka ostalo staré programové vyhlásenie, lebo de facto ostala stará vláda, aj keď sa vymenilo niekoľko jej dôležitých členov vrátane premiéra. „Ani nebol dôvod robiť nový program, neboli nové voľby. Peter Pellegrini bude pokračovať v tom, čo Ficova vláda začala. Ale v priebehu nasledujúcich dvoch rokov prídu aj nové výzvy,“ povedal Hrabko. Podľa Hrabinu by si nová vláda mala zobrať nové úlohy aj nad rámec programového vyhlásenia. Jednak to podľa neho umožňuje vývoj ekonomiky, jednak samotné strany už naplnili veľké množstvo pôvodných programových bodov. „Myslím si, že opoziční politici ostali po kríze veľmi sklamaní. Lebo už tancovali nad prázdnym hrobom súčasnej koalície a dohadovali rôzne volebné či povolebné spolupráce. Už mali doslova rozbehnutú predvolebnú kampaň,“ poznamenal Hrabina.

Podľa oboch analytikov prieskum Focusu, robený priamo počas protestov, nemusí presne odrážať dlhodobé trendy. Obaja však očakávajú, že Smer-SD by mal ešte o niečo klesnúť a prípadný rast podpory tejto strany už bude závisieť od mediálnej komunikácie Pellegriniho.

„Zatiaľ som videl iba jeden prieskum, Smer-SD v ňom išiel dole, zaujímavé bolo, že mimovládne strany výrazne nestúpli. Myslím si, že voličský presun ešte nastane,“ poznamenal Hrabko. „Čísla namerané počas krízy nemôžu byť úplne presné, nemôžete zbierať dáta, nemôžete sa pýtať ľudí, keď sa informácie menia z hodiny na hodinu. Ak na obed vyšla nová informácia, poobede už môže mať respondent iný názor ako ráno,“ doplnil ho Hrabina.

Obaja analytici považujú za správne, že prezident Andrej Kiska, ktorý pôvodne avizoval, že v marci bude informovať o svojom rozhodnutí ohľadom kandidatúry v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, toto rozhodnutie odložil. „Je jedno, či to povie zajtra, pozajtra alebo o polroka. Je to jeho vec. Mimovládne strany by na jeho rozhodnutie čakať nemali. Viem, že sľúbil, že v marci to povie, ale situácia sa nešťastne a tragickým spôsobom zvrtla. Vôbec mu nemám za zlé, že sa dodnes nevyjadril. Čo mu mám za zlé je, že sa nevrátil zo zahraničnej lyžovačky, keď sa vražda stala,“ konštatoval Hrabko.

„Tiež mu mám za zlé tú týždňovú lyžovačku. V čase takejto krízy štátnik musí prísť a riešiť ju. A druhá vec je jeho vyjadrenie, kde sa postavil akoby do čela revolúcie a opozície v momente, keď boli vyhrotené emócie namiesto toho, aby upokojil ulicu, to bolo veľmi zlé. Asi mal vidinu toho, že položí Smer-SD na lopatky, ale skôr ho tým, že to postavil do roviny politického boja, vrátil do hry,“ reagoval Hrabina.

Zatiaľ čo podľa Juraja Hrabka sa malo Slovensko pridať k tridsiatke krajín, ktoré na znak solidarity s Veľkou Britániou po útoku nervovoparalytickou látkou na Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju vyhostili ruských diplomatov, Hrabina s tým nesúhlasí. Skripaľ bol bývalým dvojitým agentom ruskej aj britskej tajnej služby. Podľa Veľkej Británie bol útok realizovaný látkou novičok, ktorá bola vyvinutá počas studenej vojny vo východnom bloku a z útoku vinia Ruskú federáciu.

„Pred rokom bol otrávený Kim Čong-nam na letisku v Kuala Lumpur. Bol otrávený bojovým plynom VX alebo VR, ktorý bol vyvíjaný v päťdesiatych rokoch vo Veľkej Británii. Ale nikto neobvinil Veľkú Britániu,“ reagoval Hrabina.

Podľa Hrabka Slovensko urobilo správne, že odsúdilo incident a odvolalo svojho veľvyslanca Petra Priputena z Moskvy. Ale rozhodnutím nevyhostiť diplomatov narušilo jednotu postupu štátov Európskej únie (EÚ). „Ukázala sa solidarita jednotlivých krajín. Jednota, aj keď narušená. Je v záujme Ruska, aby túto jednotu narúšalo, lebo keď je EÚ jednotná, je to veľmoc,“ povedal Hrabko.

„Myslím si, že máme všetky tie informácie, čo majú ostatné krajiny Európskej únie. Samozrejme, že rozhodujeme autonómne. Ale Slovensko je príliš malé, nikdy nemôže byť nejakým mostom medzi Západom a Východom. Sme spojenci a máme záväzky, ktoré sme dobrovoľne prijali. A toto spojenectvo by sme mali dávať verejne najavo,“ zdôraznil Hrabko.

Podľa Hrabinu je reakcia Európskej únie neadekvátna stavu vyšetrovania incidentu. „Laboratórium v Porton Down nepotvrdilo pôvod novičoku, zatiaľ čo Boris Johnson v rozhovore pre nemeckú televíziu povedal, že toto isté laboratórium to potvrdilo. Teda je minister zahraničných vecí Veľkej Británie prichytený pri klamstve. Ak sa naši predstavitelia prihlásili k nejakým hodnotám, sú tieto hodnoty klamstvá?,“ pýta sa politológ.

Tlak USA, Európskej únie a ďalších štátov na Rusko po incidente podľa neho len upevnil pozíciu Vladimira Putina tesne pred prezidentskými voľbami. „Putin dosiahol najsilnejší prezidentský mandát v novodobej histórii Ruska, 76,7 percenta. To je skoro 52 percent z celkového počtu voličov,“ upozornil Hrabina.

„Obvinili sme Rusko bez dôkazov. Bol proces bez toho, že by sme vypočuli ruskú stranu. A sankcie sú najväčšou eskaláciou napätia medzi Západom a Východom od konca studenej vojny,“ povedal Hrabina.

Hrabko reagoval, že vyšetrovanie incidentu tohto typu môže byť dlhodobou záležitosťou. „Bude sa ďalej čakať na výsledky vyšetrovania. Ale počas neho by sme sa mali prikloniť skôr k západným krajinám ako k Rusku,“ zdôraznil.