V júlovom prieskume AKO dosiahol Smer-SD podporu 29,9 percenta respondentov, vo voľbách získali ľavičiari 28,28 percenta hlasov. SaS mala v prieskume 17,1-percentnú podporu, volebný výsledok sulíkovcov bol 12,1 percenta. Podľa prieskumu bola tretia SNS so 14 percentami, svoj hlas vo voľbách jej odovzdalo 8,64 percenta voličov. V prieskume AKO nasleduje ĽSNS s 11,6-percentnou podporou, vo voľbách získala 8,04 percenta. Podľa júlového prieskumu je OĽaNO-NOVA so siedmimi percentami až piata v poradí, vo voľbách pritom bola tretia s podporou 11,2 percenta voličov. Most-Híd dosiahol v prieskume 6,3 percenta a vo voľbách 6,5. Sme rodina má v prieskume päť percent a vo voľbách mala 6,62. KDH má v prieskume 4,1 percenta (vo voľbách 4,94), SMK má v prieskume 2,8 percenta (vo voľbách 4,04) a #Sieť v prieskume dosiahla jedno percento, vo voľbách 5,6.

Podľa Hrabka si nie všetci voliči vybrali OĽaNO-NOVA kvôli Igorovi Matovičovi. A tým, ktorí zoskupenie volili kvôli iným osobnostiam, nemusí vyhovovať expresívny politický štýl lídra OĽaNO. Preto postupne presúvajú svoju podporu k SaS. „Sulík menej vystupuje na verejnosti a menej často sa dostáva do konfliktných situácií. Na rozdiel od Igora Matoviča. Naozaj nie každému musí vyhovovať jeho spôsob straníckej prezentácie, narážam na tie plagáty, tričká,“ povedal Hrabko. SaS podľa neho získala aj väčšinu bývalých voličov #Siete.

Posilňuje sa aj pozícia SNS, tento prieskum však podľa Hrabka ukazuje, že to nemusí byť len na úkor Smeru-SD. Dodal, že jeho osobne takmer 30-percentná podpora najsilnejšej vládnej strany prekvapila a čakal nižšie čísla. „Zatiaľ vidíme iba preskupovanie síl napravo od stredu. Ukazuje sa, že SNS dokáže naberať aj iných voličov, nielen voličov Smeru – napríklad voličov Borisa Kollára či KDH,“ povedal Hrabko.

Kresťanskí demokrati budú podľa neho musieť riešiť ťažkú dilemu. Ako mimoparlamentná strana majú problém presadiť sa v médiách. Ak však bude Alojz Hlina získavať mediálnu pozornosť tak ako v časoch, keď bol poslanec, môže tým odradiť časť skalných voličov KDH. „Myslím si, že Alojz Hlina sa umravní. Aj tým, že Igor Matovič prevzal jeho politické posolstvo,“ odhadol Hrabko.

Návštevu britskej premiérky Theresy Mayovej na Slovensku komentoval Hrabko slovami, že je to dôsledok nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. Slovensko bolo po Nemecku, Francúzsku a Taliansku ďalšou krajinou, ktorú navštívila, po Slovensku nasledovalo Poľsko. „Myslím si, že tie prvé tri krajiny sú úplne pochopiteľné. Vzhľadom na brexit, ktorý vyjednáva. Myslím, že Slovensko k tej návšteve prišlo ako slepé kura k zrnu. Pani premiérka sa z iného dôvodu rozhodla navštíviť Poľsko a bolo by nevhodné, aby vynechala susediacu krajinu, ktorá je predsedníckou krajinou Rady Európskej únie,“ konštatoval Hrabko.

Železnice podľa Hrabka nemôžu kotlebovcom zakázať hliadkovať vo vlakoch

Na margo snahy železníc eliminovať zmenou prepravného poriadku vlakové hliadky ĽSNS Hrabko poznamenal, že podľa neho nebude efektívna. „Asi úplne zbytočná nie je, železnice chceli ukázať, že niečo robia. Faktom je, že to nemôžu zakázať. Môžu zakázať rozdávanie propagačných materiálov vo vlakoch. Myslím si, že pre kotlebovcov nebude problém ustúpiť od letákov. Ale nemôžete zakázať ľuďom, ktorí majú platný cestovný lístok, aby nosili oblečenie, aké chcú nosiť,“ povedal. „Podľa ústavy každý môže robiť to, čo nie je zákonom zakázané. Nápis na tričku je súčasťou slobody prejavu a tú je možné obmedziť iba zákonom, nie vyhláškou, ani prepravným poriadkom. Ale asi ťažko by sme zákonom zakazovali cestujúcim voľne sa pohybovať po vlaku,“ dodal.

Na otázku, či existuje nejaký prieskum verejnej mienky o tom, či si ostatní cestujúci vôbec želajú hliadky kotlebovcov, Hrabko poznamenal, že taký prieskum nepozná. „Každý cestujúci chce cestovať pohodlne a bezpečne. A vieme, že sa to v niektorých prípadoch nedialo. Nakoniec, tá prvá hliadka bola reakciou na reálny problém, ktorý vo vlaku nastal,“ upozornil.

Dúhový pochod mal právo pochodovať pod logom slovenského predsedníctva v EÚ

Na margo kritiky premiéra Roberta Fica za vyvesenie dúhovej vlajky na budove nášho veľvyslanectva v Maďarsku Hrabko poznamenal, že premiér sa dostal do sporu sám so sebou. Na jednej strane zverejnil právny názor, podľa ktorého bolo vyvesenie vlajky nesprávne, ale súčasne je premiérom predsedajúcej krajiny Rady Európskej únie. A naša vláda si podľa Hrabka vzala pod svoju gesciu aj slovenský Dúhový pochod.

„Vieme, že sa slovenské predsedníctvo rozhodlo podporiť 110 projektov, nie finančne, ale môžu používať logo, pod ktorým koniec–koncov pochodoval aj Dúhový pochod v Bratislave,“ povedal Hrabko. „Pán minister Lajčák to podľa mňa urobil rozumne, odmietol návrh predsedu parlamentu Andreja Danka na stiahnutie veľvyslanca. Ale vydal usmernenie pre všetky veľvyslanectvá, aby takéto veci vopred konzultovali s ministerstvom zahraničných vecí,“ dodal.

Minister dopravy Roman Brecely v TABLET.TV formuloval ambíciu dokončiť diaľničné spojenie Bratislavy a Košíc, postaviť obchvaty hlavného mesta a Prešova a realizovať množstvo rýchlostných ciest. Na otázku, či má na tieto plány dostatočné politické krytie, keďže v #Sieti prebiehajú pomerne búrlivé diskusie o budúcnosti strany, Hrabko reagoval, že podľa neho má.

„Pnutie v #Sieti nijako nesúvisí s ministerským postom. O bytí a nebytí pána Brecelyho na ministerskom poste rozhoduje premiér Robert Fico a nie strana #Sieť,“ povedal Hrabko. „Pokiaľ bude minister Brecely robiť to, čo vyhovuje vláde a Robertovi Ficovi, bude ďalej ministrom. Keď to robiť nebude, príde návrh na jeho odvolanie. Zdá sa, že si to minister uvedomuje, napríklad nezrušil verejné obstarávania, ktoré vypísal jeho predchodca Ján Počiatek,“ dodal Hrabko s tým, že zachytil tvrdenia analytikov, podľa ktorých sú tieto projekty predražené. Argumentáciu ministra, podľa ktorého by vypísanie nových obstarávaní oddialilo začiatok výstavby prešovského obchvatu najmenej o dva roky, označil Hrabko za politickú.

Pokutu 12.000 eur Igorovi Matovičovi, ktorý omylom ostal 21 dní živnostníkom, aj keď už bol poslancom, označil Hrabko za zákonnú. „Matovičovi zoberú plat za pol roka, pretože porušil zákon. Kto iný by mal byť vzorom v rešpektovaní zákonov, ak nie ústavní činitelia? Je to ústavný zákon, hlasovalo zaň v roku 2004 viac ako 90 poslancov,“ povedal Hrabko. „Zákon neumožnil uložiť Matovičovi nižšiu pokutu. Igor Matovič si to jednoducho mal ustrážiť, neustrážil si a ušlo mu tých 21 dní. Má možnosť sa odvolať,“ uzavrel Hrabko.