Hoci sa aktuálny šéf 72. Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (OSN) a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD) venuje zahraničnej politike celý život, s týmto typom kritiky podľa neho veľa skúseností nemá. „Diplomatická politika sa robí iným spôsobom ako stranícka politika,” povedal Hrabko na margo snahy politikov Smeru-SD prehovoriť Lajčáka, aby kandidoval na post hlavy štátu.

Podľa Hrabka by bol Lajčák v prípade súhlasu s kandidatúrou vnímaný ako stranícky kandidát Smeru-SD a chýba mu aj „hrošia koža” na odrážanie útokov svojich oponentov. „Poukazujem na kauzu Evka, o ktorú išlo na ministerstve zahraničných vecí,” pripomenul Hrabko galavečer venovaný predstaveniu loga slovenského predsedníctva v Európskej únii. Hoci v porovnaní s výdavkami na predsedníctvo vo výške desiatok miliónov eur išlo o relatívne malý problém, či ministerskí úradníci správne manažovali približne dvestotisíc eur za galavečer, Lajčák nedokázal zabrániť masívnej prezentácii témy ako vážnej kauzy spojenej s jeho osobou. „Nereagoval ako politik, reagoval ako človek politicky neskúsený,” tvrdí Hrabko.

Ostrá kritika, ktorá sa zviezla na hlavu Veroniky Remišovej (OĽaNO) za to, že v majetkovom priznaní neuviedla neskolaudovanú rekreačnú chatu v okrese Liptovský Mikuláš, podľa neho môže súvisieť aj s medializovanými úvahami o prípadnej prezidentskej kandidatúre Remišovej. Ale aj s intenzívnymi mediálnymi útokmi OĽaNO na politikov ostatných, najmä vládnych strán. „Strany teraz budú útočiť na OĽaNO, ktorého je Veronika Remišová naozaj výraznou predstaviteľkou, pretože to je OĽaNO, ktoré doteraz poukazovalo na všetky možné aj nemožné svetové strany a na všetkých politikov, na ktorých niečo našli,” poznamenal Hrabko.

Z vecného hľadiska ide o to, či má poslanec povinnosť uviesť v majetkovom priznaní aj stavbu, ktorú síce vlastní, ale nie je skolaudovaná. Ak áno, Remišová podľa Hrabka pravdepodobne dostane pokutu od parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. „Ak Veronika Remišová porušila zákon, padni komu padni, výbor jej má uložiť pokutu a ona bude povinná ju zaplatiť. Problém je, že ten výbor hlasuje politicky,” upozornil Hrabko.

Dodal, že zákon o konflikte záujmov je podľa neho v podstate dobrý, ale nedokonalé sú formuláre, na ktorých poslanci majetkové priznania podávajú. „Tie si môžu poslanci upraviť aj sami a mohli by tam oveľa jasnejšie napísať nielen to, čo majú, ale aj v akej hodnote,” upozornil Hrabko.

Na margo sídla ruského motorkárskeho klubu Noční vlci, ktoré vyrástlo neďaleko Trnavy, Hrabko poznamenal, že by sa ním mali zaoberať slovenské bezpečnostné inštitúcie. „Dá sa súhlasiť s Borisom Kollárom v tom, že to netreba preceňovať, ale jedným dychom treba povedať, že ani podceňovať a myslím si, že štátne orgány by mali v tomto prípade konať,” povedal Hrabko. Za rovnaký problém považuje činnosť organizácie Slovenskí branci, ktorá údajne v objekte Nočných vlkov trénovala.

Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) v tejto súvislosti podal na Generálnu prokuratúru podnet na preverenie tejto Slovenských brancov, keďže jedinou legálnou vojenskou organizáciou Slovenska majú byť Ozbrojené sily SR. „S ministrom súhlasím, mám iba jednu námietku, že sa zobudil neskoro. Ale samozrejme, nech to generálna prokuratúra preverí. Mohla konať aj ex offo,” upozornil Hrabko.

Publicista negatívne vníma aj úmysel slovenských poslancov vedených Petrom Marčekom vycestovať na územie Krymu anektovaného Ruskou federáciou. „Myslím, že sporiť sa o to, že Krym bol anektovaný, sa nebudeme, to je oficiálne stanovisko Slovenskej republiky. Koniec koncov, to čo povedal ukrajinský veľvyslanec, zopakovalo aj naše ministerstvo zahraničných vecí. Že ak tam pôjdu, hrozí im zákaz vstupu na Ukrajinu,” poznamenal Hrabko.

Rusko podľa neho nemá záujem na tom, aby na Krym cestoval občan Marček, ale práve člen Národnej rady Slovenskej republiky Marček. „Možno bude pán Marček prekvapený, keď sa po tej ceste, ak sa na ňu vydá, vráti späť, čo všetko sa o tom popíše v ruských médiách,” odhadol Hrabko.

Nezávislý poslanec Zsolt Simon avizoval založenie novej strany, ktorá by mala zastupovať záujmy maďarskej menšiny. Ako uviedol, Strana maďarskej komunity má podľa neho malú šancu na postup do Národnej rady SR a Most–Híd spolupracuje vo vládnej koalícii so Smerom-SD a SNS.

„Most-Híd ukázal počas svojej existencie, že tak, ako dokáže spolupracovať so Smerom a SNS, dokáže spolupracovať aj s SaS, OĽaNO a KDH,” pripomenul Hrabko vládu Ivety Radičovej. SMK má podľa neho skutočne problém postúpiť do parlamentu, prípadná nová strana Zsolta Simona však podľa neho nemá veľkú šancu ani na zisk troch percent potrebných na získanie štátnej podpory, nieto ešte na päť, ktoré sú potrebné na vstup do NR SR. „Nemá zmysel zakladať dvojpercentnú stranu,” poznamenal Hrabko. Zároveň ale ocenil, že Zsolt Simon na registráciu novej strany normálne zbiera hlasy občanov pod petíciu a nepokúsil sa kúpiť si niektorý z už založených subjektov, ktorý by neskôr premenoval.

Na otázku, či by zisk Zsolta Simona na úrovni jedného – dvoch percent nemohol spôsobiť to, že do parlamentu napokon nepostúpi ani jedna strana zastupujúca maďarskú menšinu, Hrabko reagoval, že preferencie Mosta–Híd sú už teraz na hranici zvoliteľnosti a podpora SMK pod ňou. „Je celkom možné, že Most-Híd sa už tiež nedostane do parlamentu. Práve preto Béla Bugár ohlásil kandidatúru na prezidenta. Nechce nič iné, iba spopularizovať značku a ukázať voličom: Sme tu a pôjdeme do toho,” zhrnul Hrabko.